Skalické priezviská XIV – Novákovci nie sú noví

Jedno z najrozšírenejších svetových priezvisk patrí medzi najpočetnejšie aj v Skalici. A aj keby nás to zvádzalo hľadať prisťahovalcov, priezvisko Novák (Novak, Nowak) sa objavilo v Skalici už v najstarších historických obdobiach.

Pôvod priezviska sa odvodzuje od prídavného mena nový. Túto prezývku, či označenie, z ktorého sa neskôr vyvinulo priezvisko, dostal často nový človek v meste, či osade. Podľa všetkého sa „prilepilo“ aj na ľudí, ktorí sa obrátili na novú vieru, napríklad noví evanjelici dostali toto označenie od kolektívu už etablovaných evanjelikov.

Novák je priezvisko, rozšírené aj vo svete. V najväčšom počte sa vyskytuje v Poľsku, konkrétne v južnej a strednej časti krajiny. Najväčšiu hustotu, čo sa týka počtu na rozlohu krajiny, však má v Slovinsku a za ním nasleduje Česká republika, Chorvátsko a Slovensko. V Česku je úplne najpočetnejšie zo všetkých priezvisk s najväčším výskytom v Prahe, Brne, Ostrave a Českých Budejoviciach. V mužskej podobe v roku 2012 nosilo priezvisko Novák 34045 obyvateľov Česka (dnes 33881), v ženskej podobe 35378 (dnes 34812). Na Slovensku v roku 1995 to bolo 4879 mužov v 717 lokalitách a 4945 žien v 773 lokalitách. Najviac mužov s priezviskom Novák žilo v Bratislave, nasledovali Trnava, Prešov, Žilina, Spišská Nová Ves a Bardejov. Najviac žien s priezviskom Nováková bývalo taktiež v Bratislave, nasledovali Trnava, Prešov, Spišská Nová Ves, Žilina, Bardejov a Košice. V Skalici v súčasnosti nosí priezvisko Novák 21 jeho obyvateľov a priezvisko Nováková 22 obyvateliek. Vzhľadom na spôsob, akým prichádzali jednotlivé osoby k tomuto rovnakému priezvisku, netvoria obyvatelia starobylé rody a nie je ani v širšom meradle rodová spriaznenosť.

Skalica dala Slovensku a svetu dvoch známych nositeľov priezviska Novák – jedným bol slovenský národný buditeľ a katolícky kňaz Jozef Novák (19. 1. 1879 – 4. 8. 1917), druhým Ľudovít Novák (15. 10. 1908 – 27. 9. 1992), považovaný za tvorcu modernej slovenskej jazykovedy a za zakladateľa Slovenskej akadémie vied a umení. Dnes nás viac ako tieto osobnosti slovenskej spoločnosti bude zaujímať ako sa priezvisko Novák usadilo v Skalici a v akých oblastiach boli jeho nositelia aktívni.

Prvý matričný záznam, kde sa vyskytuje toto priezvisko, je z roku 1650, kedy sa Martinovi a Kataríne Novákovým narodil syn, ktorý dostal meno Pavel (26. 6. 1650). Už o necelý rok sa narodila Jánovi Novákovi a jeho žene Anne dcéra Marína (23. 3. 1651). Do konca 17. storočia sa narodilo v Skalici ešte päť detí, ktoré nosili priezvisko Novák. Michalovi Novákovi a jeho žene Anne syn Štefan (17. 3. 1658), Jánovi Novákovi a jeho žene Dorote dcéra Anna (29. 4. 1675), syn Andrej (25. 10. 1677) a Andrejovi Novákovi a jeho žene Kataríne syn Samuel (19. 9. 1697) a dcéra Alžbeta (18. 11. 1699). Novákovi v tomto období žili aj v Holíči a Radošovciach. Zaujímavosťou je, že celé 17. storočie sa Novákovi v Skalici nesobášili, takže nemáme ani informácie, či boli „domáci“, čiže pôvodní obyvatelia Skalice, alebo do Skalice prišli v priebehu 17. storočia. V 18. storočí nastal v rode Novák v Skalici doslova „babyboom“. V priebehu tohto storočia sa do rodiny narodilo 206 detí s týmto priezviskom, čo je jeden z najvyšších prírastkov v jednotlivých skalických rodoch. To malo za následok, že časť z týchto detí sa usadila aj v susedných obciach, patriacich ku Skalici, najmä vo Vrádišti. V tomto storočí sa do rodiny Novákových privydali dievčatá z rodov Bundala, Cigánek, Ferenčák, Gajdoš, Holeček, Hrdlička, Janúšek, Kocián, Kohút, Kovárik, Macháček, Michalovič, Míša, Pekar, Schwarz, Slováček, Smetana, Svoboda, Šachora, Šohajda, Šúrek, Trnka, Valášek, Zemánek, Zemetič a mnohých ďalších. Novákovci sa konfesijne rozdelili na evanjelickú časť a časť vernú katolicizmu.

V celouhorskom daňovom súpise z roku 1715, kde sa objavujú iba mená hláv rodín, v Skalici zastrešuje rodinu Novákovcov „starešina“ rodu Andrej Novák. V tomto roku ešte vo Vrádišti rodina Novákovcov nežila.

Profesijne a spoločensky boli Novákovci zastúpení vo všetkých sociálnych a zamestnaneckých skupinách. Od klasického označenia plebeus, čiže neurodzený, boli roľníci (colonus), remeselníci (známi sú majstri Novákovci, ktorí boli klobúčnici), i klasickí skalickí mešťania (cives).

Aj v 19. storočí boli Novákovci veľmi plodní a odrazilo sa to aj na počte detí, ktoré sa v tomto storočí v Skalici a vo Vrádišti Novákovcom narodili a nosili priezvisko Novák/Nováková. Bolo ich až 416, pričom najviac sa narodilo hneď v prvom decéniu 19. storočia, a to 58. Veľká časť rodiny bývala vo Vrádišti, kde sa z nich stali úspešní roľníci a hospodári (oeconomus). Rod Novák sa v tomto období prostredníctvom sobášov spojil s ďalšími skalickými rodinami ako Bellay, Bundala, Čáran, Dinka, Chorvát, Fodor, Kalivoda, Kováč, Kucharič, Nemšovský, Okánik, Petrovič, Prochádzka, Szkalík, Školníkovič, Špaček, Vašečka, Zálešák, Zelenka, a mnohými ďalšími.

Krstný záznam Pavla Nováka z 26. 6. 1650 je najstarším matričným svedectvom o Novákovcoch v Skalici

Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik