Ak sa v Skalici spomenie priezvisko Dinka, ihneď sa nám vybavia Pavol Dinka (*1942), skalický rodák, žurnalista, spisovateľ, prekladateľ, člen Spolku slovenských spisovateľov a Anton Dinka (*1940), skalický učiteľ a kultúrno-výchovný pracovník, spisovateľ, dlhoročný člen a spolupracovník folklórneho súboru Skaličan, rybár, poľovník, ktorý získal v roku 2020 čestné občianstvo mesta Skalica za svoju prácu a dosiahnuté výsledky na poli kultúry. Toto sú dve asi najznámejšie osobnosti Skalice, ktoré nosia priezvisko Dinka.
Dinkovia tvoria aj najväčšiu etnickú skupinu v Južnom Sudáne. V článku sa však nebudeme venovať ani sudánskym Dinkom, ani horeuvedeným skalickým osobnostiam, ktoré by si to určite zaslúžili, ale pozrieme sa na to, kedy a ako sa priezvisko Dinka udomácnilo v Skalici. Pôvodom priezviska sa ešte nik nezaoberal, ale nám je pôvod jasný a jednoznačný. Priezvisko Dynka vzniklo na základe pôvodného lexikálneho významu východiskového slova plodu dyňa a jeho zdrobnenia na dyňka – dinka (aj keď isto si každý pamätáme na upozornenie mamy, keď sme počas zimy išli von: „Zas nemáš nic na tej hlúpej diňi?“). Čiže, pejoratívne slovo dyňa znamená aj hlavu. Priezvisko sa vyskytuje aj v tvare Dynka, či Dyňa alebo Diňa.
V roku 1995 sa priezvisko Dinka na Slovensku nachádzalo 110-krát v 30 lokalitách. Najčastejšie v bratislavskej časti Podunajské Biskupice (22), nasledovali Skalica (13) a Holíč (12). Priezvisko Dinková sa na Slovensku nachádzalo 140-krát v 37 lokalitách. Najčastejšie opäť v bratislavskej časti Podunajské Biskupice (22), nasledovali Skalica (14) a Holíč (11). V súčasnosti nosí priezviská Dinka v Skalici osem mužov a priezvisko Dinková jedenásť žien.
Prvý raz sa v písomných matričných záznamoch s týmto priezviskom v regióne stretáme v roku 1688, kedy sa Andrejovi Dinkovi a jeho žene Kataríne v Holíči narodil syn Pavol (*15. 3. 1688). O desať rokov neskôr sa priezvisko vyskytuje vo Vrádišti. To sa 3. 2. 1698 Jurajovi Dinkovi a jeho žene Maríne narodila dcéra, ktorá dostala meno Dorota. Krstnými rodičmi jej boli Skaličania Juraj Hortuláni s manželkou Marínou. Rodina sa uchytila vo Vrádišti a rozrastala sa, čiže o generáciu neskôr sa s potomkami už stretávame nielen v Prietržke, ale aj v Skalici. Prvý záznam je z roku 1736, kedy sa v Skalici Jozefovi Dinkovi a jeho žene Barbare, rodenej Rozičínskej, narodil syn, ktorý dostal meno Ján Mikuláš (*27. 5. 1736).
V 50. rokoch 18. storočia sa v Skalici Martinovi Dinkovi a jeho žene Maríne, rod. Burešovej, narodili deti Ignác (*1. 8. 1751), Anna (*15. 3. 1754) a Juraj (*25. 4. 1758). Od roku 1770 sa do konca 18. storočia narodilo do rodín Dinkovcov v Skalici, Vrádišti a Prietržke 41 detí, z toho 24 chlapcov. V roku 1782 sa Jurajovi Dinkovi a jeho žene Kristíne, rod. Bučekovej (jej priezvisko je zapísané aj vo forme Bukva, či Bukovec), narodila dcéra Anna (*5. 7. 1782). Tento záznam je zaujímavý z toho hľadiska, že rodičia sú tu označení ako skalickí mešťania. Čiže, v tomto období (v druhej polovici 18. storočia) bola rodina Dinkovcov „pripustená“ medzi skalických mešťanov. Jurajovi Dinkovi a jeho žene sa narodili v Skalici ďalšie deti, a to Michal (*8. 8. 1784), Eva (*18. 12. 1786) a Kristína (*15. 5. 1791). V tomto období žil v Skalici aj Martin Dinka, inak Kratina, so svojou manželkou Annou, rod. Klúčnikovou, ktorí sa honosili titulmi cives, teda mešťania. Do tejto meštianskej rodiny sa narodili deti Pavol (*1788), Martin (*1794), Michal (*1797), Jozef (*1800), Ján (*1802) a Alžbeta (*1807). Skalickými mešťanmi boli aj Juraj Dinka a jeho žena Kristína, rod. Kubová. Im sa narodila dcéra Alžbeta (*1789). Titulom mešťana sa honosil aj Adam Dinka s manželkou Františkou, rod. Milnerovou, ktorým sa narodili deti Tomáš (*1795), Zuzana (*1797), Jozef Ignác (*1800) a Anna (*1801).
V 18. storočí sa gény vrádištských, prietržských i skalických Dinkovcov premiešali s rodinami Buček (Bukva, Bukovec), Bureš, Čech, Hojsík, Ihol, Jakubáč, Janáč, Kľúčnik, Kolínek, Kuba, Loprais,
Maršovský, Milner, Nejeschleba, Nemšovský, Rozičínsky, Tóth a Vašečka. Z týchto rodín si mužskí potomkovia zobrali manželky. V 19. storočí sa Dinkovci „spojili“ sobášmi s ďalšími rodmi, ako napríklad Bartošík, Bellay, Dufek, Hiran, Horníček, Hrebíček, Klásek, Koblíšek, Kocián, Koníček, Krajsa, Lukáči, Novák, Smolinský, Trávniček a Zemek. Mnohé z týchto priezvisk sa už v Skalici nevyskytujú.
V priebehu prvej polovice 19. storočia sa do rodín Dinkovcov narodilo 55 detí a v rokoch 1850 až 1895 34 detí. Z literatúry je známy Móric Dinka (*28. 4. 1833), ktorý bol v čitateľskom spolku, založenom Michalom Boorom 22. 3. 1874, pokladníkom. V posledných dvoch decéniach 19. storočia v Skalici žili tri Dinkovské rodiny. Rodina Jána Dinku a Márie, rod. Klásekovej, ktorá sa venovala svojmu hospodárstvu a žila v Skalici v dome so súpisným číslom 217. Rodina Michala Dinku a Márie, rod. Horníčkovej, bývala na Hornom Majeri, číslo domu 142, a Michal živil rodinu ako operárius, čiže robotník. Podľa Františka Buchtu (článok Autor obrazu Skalice v maďarskej literatúre v Hlase ľudu zo 6. 7. 1982) bol Michal Dinka človek, ktorému zveril starostlivosť o svoju záhradu generál Gvadáni. A treťou rodinou bola rodina Jána Dinku a Barbary, rod. Hiranovej. Bývala na Dolnom Majeri č. 47 a Ján Dinka pôsobil ako mestský pastier (hajdu civitatis). Tento pár nezačal svoje spolužitie jednoducho. V roku 1888 sa im narodil syn Ján (*21. 11. 1888) ešte ako nemanželský. Ján Dinka sa však domáhal, aby bol v matrike pokrstených zapísaný ako otec dieťaťa. To sa aj stalo a syn Ján bol legitimizovaný sobášom rodičov, ktorý sa uskutočnil až 19. 10. 1892.
Nuž, a dvadsiate storočie je spojené najmä s horeuvedenými pánmi Pavlom a Antonom Dinkovcami, ktorí zanechali za sebou hlbokú „brázdu“ najmä na kultúrnom poli.
Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik