Pomaly sa blížia Vianoce, najkrajšie sviatky roka. V našich mysliach sa Vianoce stále spájajú s predstavami a spomienkami na každý rok sa opakujúce čarovné, veselé, pokojné, štedré, … Na žiariaci stromček, rozsvietené mesto, zo stánkov sa vznášajúcu vôňa punču, či kapustnice, koledy, znejúce námestím a deti, ťahajúce za zvonček želaní. Ľudia tu na krátku chvíľu vystúpia z dennej rutiny, spomalia, s priateľmi prehodia zopár slov a nadýchnu sa podmanivej atmosféry. Vyzdobený Jezuitský kostol so svojím nádherným interiérom a neskutočnou akustikou, spokojné a usmiate tváre ľudí, ktorí prišli nasať sviatočnú atmosféru na niektorý z adventných koncertov. Dom kultúry, praskajúci vo švíkoch, rodičia, starí rodičia, súrodenci, tety, či ujovia – všetci, plní radosti a očakávaní, že uvidia to svoje dieťa tancovať, spievať, hrať, či recitovať. Práve takéto sviatky pre všetkých po mnoho rokov znamenali akúsi slávnostnú bodku za starým rokom. To sme však ešte všetci žili normálnym, bežným životom, stretávali sme sa s priateľmi, chodili na výlety, spoločne sme sa smiali. Všetko plynulo s akousi ľahkosťou a samozrejmosťou.
Tóny hudby a spevu, nesúce sa priestorom sú pohladením a balzamom na dušu. Niet divu, že pre mnohých práve prvý adventný koncert predstavuje akýsi symbol a pomyselný začiatok vianočného obdobia. V minulosti sme si neuvedomovali, aké výnimočné chvíle vlastne prežívame, aké úžasné obdobie žijeme. Kto by si bol pomyslel, že o rok to bude všetko úplne iné, …, že obyčajné stretnutie kamarátov sa stane vzácnosťou, že priateľské objatie bude rozpačité, že namiesto podania rúk sa nemotorne obtrieme o seba lakťami, že naše emócie a náš úsmev zostanú skryté pod rúškom.
KULTÚRA NIE JE BEZ NÁS, ANI MY BEZ KULTÚRY
Aj keď sme naše životy žili možno až príliš rýchlo, práve ten predvianočný čas v nás vedel nastoliť pokoj. Akosi prirodzene nás primäl zatiahnuť ručnú brzdu a spomaliť, zastaviť sa. Možno aj práve vďaka tým krásnym vianočným podujatiam, o ktoré v Skalici nikdy nebola núdza. Vďaka tým koncertom, či predstaveniam, za ktorými sa skrývali hodiny práce, nácvikov a skúšok množstva ľudí všetkých generácií – od detí, cez mládež, dospelých až po seniorov. Tých, ktorí pre nás a naše deti vytvárajú kultúru, obohacujú nás o emočné zážitky, dobíjajú energiou a prinášajú harmóniu v duši.
Tieto Vianoce nás svojím vystúpením, či koncertom nepotešia. Žiaľ, patria k tým, ktorých dnešná kríza úplne odstavila. Nestrácajme však nádej, že nás čoskoro privítajú v plnej sále alebo na námestí a my ich spoločne obdaríme živým potleskom a úprimným, no hlavne viditeľným úsmevom. Pretože, či si to uvedomujeme alebo nie, kultúra je súčasťou nás všetkých, je tu s nami od počiatku ľudstva, nezničili ju vojny, ani epidémie. A majme na pamäti myšlienku, ktorú raz vyslovil Cicero: Kultúra je živá len dovtedy, ak ju ľudské spoločenstvo pestuje, kultivuje a zdokonaľuje.
TICHÁ NIELEN SVÄTÁ NOC
Tento rok bude mesto v predvianočnom období tiché. Môže sa zdať, že sviatky budú smutnejšie, skromnejšie, či dokonca chudobnejšie. Avšak aké budú v skutočnosti v našich dušiach, v našich domovoch?
Už dávno pred Vianocami nás táto zvláštna doba prinútila spomaliť, zastaviť, hodnotiť, … Dopriala nám dostatok času upratať si v hlave, poprehadzovať hodnoty, priority. Pripravila nám však aj mnoho nástrah. Nedovoľme, aby nás pohltili všetky negatívne správy, ktoré na nás denne chrlia médiá. Vypnime na chvíľu internet, rozprávajme sa a radujme so svojimi blízkymi, vybehnime do prírody, čítajme deťom rozprávky a pozerajme sa na svet pozitívnym pohľadom. Len na nás samotných totiž záleží, čo si z tejto zvláštnej doby prenesieme do našich životov.
Zaželajme si, nech sú tie tohtoročné Vianoce podobne krásne ako tie minulé a verme, že nasledujúci rok nám prinesie viac dobrých správ. Zaželajme si, aby sme sa konečne mohli voľne nadýchnuť, voľne sa prejsť po parku, či po meste, zájsť si len tak na kávu, aby sa deti vrátili do lavíc, k športovým aktivitám, k svojim koníčkom a záľubám. Nech si konečne sadneme pred oponu vypredaného divadla, či koncertnej sály. A nech sa čoskoro zídeme na niektorom z množstva podujatí, ktoré sme vždy brali ako niečo samozrejmé a dnes sa stali akýmsi vzdialeným snom. Práve tak, ako bohaté kultúrne Vianoce aké sme poznali doteraz.