Žijeme vo zvláštnej dobe. Možno k tomu prispieva aj horúce leto, keď nálada pripomína ovzdušie pred búrkou. Vládne apatia a je cítiť napätie očakávania, z ktorej strany udrie hrom. A možno napätie už trvá tak dlho, že ho ani nevnímame. Hovorí sa, že si zvykneme aj na smrť, no toto v nás zanecháva skrytú nervozitu. Potom stačí najmenší problém a hrmí … Ak nakoniec zaprší, zostane krásne čistý vzduch, no, ak iba hrmí, vzduch sa nevyčistí a dusno zostáva …
Sme zvláštna spoločnosť – všetko chceme mať hneď a dokonalé. Možno by to nebolo zlé, ak by sme sami hneď a dokonalo konali a hľadali riešenia. Kedysi sme problémy „riešili“ v hospode, časom sa toto „riešenie“ rozšírilo do bulvárnej tlače a dnes s obľubou prepierame špinavú bielizeň na facebooku. Výsledok? Rozbúrené emócie a riešenie v nedohľadne. Nielenže na tento informačný kanál vešiame všetky často iba domnienky a neoverené, či čiastočné „pravdy“, ale dokonca sa tvárime, že problém týmto riešime a čakáme vyriešenie od kompetentných. Akoby v ich možnostiach a silách bolo sledovať všetky možné hospody, noviny, či steny facebooku a reagovať na ne. A možno aj reagujú, podobným spôsobom ako komunikujeme my, otvoria okno a odpoveď nám zakričia – a už je to náš problém, že sme práve nešli okolo.
Problém nie je v hospodách, tlači, či internetových sieťach alebo otvorených oknách, sú to len nástroje na šírenie informácií. Problém je v nás, na oboch stranách, v tom, či ich vieme využívať. U niektorých znechutenie vyústilo v apatiu, nečítame nič a pre istotu odmietame všetko. Ani jedno ani druhé nevedie k výsledku, treba sa nástroje naučiť využívať správne a efektívne. Na pooranie poľa si nekúpime motyčku a keď nám to nejde ani traktorom, nenecháme pole ľadom. Naostríme pluh. Toto je hľadanie riešenia …
Facebook je výborný nástroj na šírenie názorov a postojov, podobne ako noviny alebo verejná diskusia pri pive. Možno však, než niečo zverejníme, by sme si mali odpovedať na otázku, či zverejňovaním alebo hoci iba čítaním niektorých informácií, skutočne niečo riešime alebo len prispievame k šíreniu negatívnych emócií. Bolo by pre nás všetkých dobrým riešením, keby s hrmením prišli hoci aj blesky, avšak hlavne potrebujeme očistný a osviežujúci dážď.
S úctou
zmokajca Želmíra Macháčková