Nedávno som počúvala rozhovor so psychológom vo výslužbe doktorom Radkinom Honzákom a najmladším profesorom psychológie Radkom Ptáčkom, ktorý potvrdil moje obavy o vývoji ľudstva. Už dávno, a stále intenzívnejšie, mám pocit, že nás ani tak neohrozuje čipovanie (čoho sa obáva časť ľudí), či pestovanie ľudských orgánov (krôčik k výrobe „umelých“ ľudí, čoho sa zasa obáva iná časť). My sa totiž pomaly, avšak iste biorobotmi stávame vlastným pričinením, i keď inou cestou, jednoduchšou, prístupnejšou a už prítomnou.
Technika a elektronika nielenže uľahčujú náš život, súčasne nám ho občas riadne strpčujú. A čo viac, z dlhodobého hľadiska a v meradle ľudstva, z nás nadmerné a nesprávne používanie techniky a elektroniky dokonca robí hlupákov. Áno, to, že „blbneme“, tvrdili aj spomínaní psychológovia.
Ľudstvo lenivie, bohužiaľ, na tele i mentálne. Stačí príklad, ktorý sme zažili azda všetci: Telefonické rozhovory, v ktorých riešime ťahavý problém a na druhej strane je neznámy operátor, pri každom volaní vždy iný, a my strácame kontinuitu riešenia a nervy tiež … A v ostatnom čase je to ešte horšie, namiesto toho cudzieho, no predsa len ľudského hlasu sa často ozve automat. Ten nám kladie naprogramované otázky a poskytuje predvolené odpovede. Žiadna iná možnosť, nič osobné. Občas nás to irituje, no v niektorých prípadoch nám to z pohodlnosti naopak vyhovuje, nemusíme totiž premýšľať. Čím ďalej viac komunikujeme elektronicky, napríklad cez web, kde zisťovanie nášho názoru klesá na úroveň formulára s predpísanými otázkami. Môžeme si zvoliť niektorú z možností odpovedí, no často ten náš variant, ktorý by zodpovedal tomu, čo chceme povedať, chýba. Avšak nie je iná šanca, treba si vybrať z toho, čo ponúkajú … A tak sa názory všetkých ľudí prerieďujú na niekoľko málo. Stavajú sa z nás biologickí roboti. Človečenstvo sa pomaly vytráca z komunikácie i našich životov, vytráca sa živočíšnosť a tak vlastne život sám. Zakladateľ Applu zo Silicon Valley Steve Jobs a človek, ktorý v obrovskej miere k tomuto javu prispel, dobre vedel, čo robí, keď svoje deti chránil od toho, čo ho živilo – od mobilného telefónu, tabletu a ďalších technológií.
Blížia sa Vianoce, sviatky pokoja a mieru, a pre mňa hlavne sviatky človečenstva. Želám nám všetkým, po tom, čo už budeme mať nakúpené darčeky pre našich blízkych (hoci cez internet), aby sme sa zišli pri štedrovečernom stole – osobne, zoči voči, bez telefónov, bez televízorov. Želám nám všetkým, aby sme strávili vianočné sviatky osobnými rozhovormi alebo s knihami v rukách, či na prechádzkach, no hlavne s ľuďmi, rodinou a priateľmi. Pretože, len ľuďom môžeme prejaviť našu ľudskosť.
S úctou
ešte stále človečenská
Želmíra Macháčková