Historický klenot Skalických Vianoc

Adventné obdobie, v ktorom sa práve nachádzame, vyvrcholí pre deti určite najkrajšími sviatkami – Vianocami. O ich príťažlivosti pochybuje len málokto. Každý z nás si spomína na svoje detské roky, keď sa nevedel dočkať toho magického Štedrého večera, plného krásnych prekvapení od Ježiška pod stromčekom. Krása „tichej noci“ je navždy ukrytá v dvoch významných historických skalických betlehemoch vo farskom a františkánskom kostole.

 

NAJSTARŠIE ZMIENKY

Betlehem, ako znázornenie udalostí pri narodení Krista, má v rámci kresťanstva na európskom kontinente dlhú tradíciu. Za prvý betlehem vôbec sa považuje vysluhovanie sv. omše sv. Františkom z Assisi v noci 24. decembra 1223 v lese pri jasliach neďaleko talianskeho mesta Greccio. V habsburskej monarchii sa prvý betlehem objavil až v 16. storočí a na Vianoce v roku 1616 boli v Salzburgu prvýkrát vystavené pohyblivé plastiky.  K najstarším zmienkam o betlehemoch na Záhorí patrí údaj z roku 1771, ktorý svedčí o výrobe „kastle“ na betlehem vo farskom kostole v Skalici. Cech ševcov za ňu vtedy zaplatil 10 zlatých. Impulzom k rozmachu betlehemov v domácnostiach bolo, paradoxne, nariadenie Jozefa II. z roku 1782, ktorým zakázal vystavovať betlehemy, ako nedôstojné zobrazenie Kristovho narodenia. Reakcia bola prakticky okamžitá a tak sa od konca 18. storočia postupne začína rozvíjať výroba betlehemov na vidieku.

BETLEHEM MÁ SVOJE PRAVIDLÁ

Z ikonografického hľadiska možno betlehem rozčleniť na niekoľko častí. V centrálnej časti je vždy Jezuliatko, Panna Mária, sv. Jozef, anjel a dvojica zvierat. Jezuliatko býva zobrazené v troch základných podobách. Prvú predstavuje dieťa hneď po narodení, nahé alebo zahalené a uložené v jasliach. Druhé zobrazenie, najviac zastúpené v kostoloch na Záhorí, predstavuje batoľa, naťahujúce rúčky pri príchode pastierov. Tretím typom je dieťa, sediace na matkinom lone pri príchode troch kráľov, často oblečené v drahom odeve.  Sv. Jozef bol taktiež zobrazovaný v rôznych podobách, najčastejšie ako bdejúci otec, s palicou alebo lampášom, prípadne kľačiaci. Spodný odev by mal mať žltý a na ňom prehodený slivkovomodrý plášť, čo sa však v mnohých prípadoch na Záhorí nezhoduje.  Panna Mária je na Záhorí zobrazovaná vo väčšine prípadov ako kľačiaca, menej často sediaca. Z pohľadu diváka by mala byť situovaná naľavo od Jezuliatka. Na jej rúchu sa uplatňujú farby biela, symbolizujúca čistotu, modrá, predstavujúca vernosť a Krista a červená, ktorá zastupuje lásku a božstvo.  Súčasťou centrálnej scény narodenia Ježiša je neodmysliteľne aj anjel s nápisom v latinčine alebo slovenčine, ktorý najčastejšie hlása „Sláva Bohu na výsostiach“.

Rozšírená scéna pozostáva z pastierov, oviec, troch kráľov a ich sprievodu. Otvorenú scénu dopĺňajú hudobníci a figúrky ľudí, prinášajúcich dary. Ako dokladá Lukášovo evanjelium, prvými ľuďmi, ktorí sa dozvedeli o narodení Spasiteľa a prišli sa mu pokloniť, boli pastieri. Ich počet však nebol presne zaznamenaný. Dôležitou súčasťou betlehemskej scény sú „traja králi“. Pôvodne ich bolo viac. Nakoľko v biblických textoch sa ich počet neuvádza, kolísal od desať do dvanásť. Neskôr sa ustálil na troch. Boli to mudrci, prichádzajúci z východu a prinášajúci dary, tradične označení ako Gašpar, Melichar a Baltazár. Melichar bol zobrazovaný v podobe starého šedivého kľačiaceho muža so zloženou korunou, ktorý prináša Jezuliatku zlato. Baltazár je mladší, na hlave má pokrývku, pripomínajúcu turban, a prináša kadidlo. Posledný je Gašpar čiernej pleti s myrhou. Ako ich sprievod sa v betlehemoch na Záhorí vyskytujú sluhovia, menej vojaci a, samozrejme, zvieratá – kôň, slon a ťava.

DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE

Betlehemy k Vianociam neodmysliteľne patria. Vznikali pod rukami významných umelcov i jednoduchých ľudových tvorcov. Dodnes oslovujú ľudí svojim pôvabom a poetikou. Ticho a Svätosť sa podarilo zachytiť aj tvorcom skalických betlehemov. Preto si počas vianočného obdobia doprajme výnimočnosť chvíle pri zastavení sa pred dvomi historickými skvostami v našom farskom a františkánskom kostole. Tieto výnimočné diela nám tu zanechali naši predkovia. A našou úlohou je zachovať túto krásu ďalej, našim deťom, vnukom, pravnukom… a to je kolobeh dejín.