Jozef Emanuel Cubínek
Najprv láskavý páter Emanuel, neskôr ako vážený pán profesor. Takto nám, už len málu žijúcim skalickým pamätníkom, utkvel nezabudnuteľne v spomienkach. Jozef Emanuel Cubínek bol vzdelanec s neuveriteľnými vedomosťami, polyhistor, s rozhľadenosťou, láskou k Bohu a vrúcnymi vzťahmi k obyčajným ľuďom. Pritom nikdy nestál o slávu, ani ocenenia. Bol požehnaním pre Skalicu. Mesto v silvestrovské ráno roku 1965 celé zosmutnelo, keď sa rýchle rozniesla správa, že bol na fare vo Sv. Jure, po beštiálnom mučení, chladnokrvne zavraždený. Mal 53 rokov. (Aj 53 rokov odvtedy uplynulo.) Zrejme sa už nikdy nedozvieme, na čiu objednávku sa po mnohých predchádzajúcich vyhrážkach tento zločin uskutočnil. Narodil sa 13. mája 1913 v goralskej dedinke Oravská Polhora ako posledné zo šiestich detí a takmer polovicu svojho života v Skalici žil a pôsobil.
SKALICKÝ ŠTUDENT I PROFESOR
Najprv v rokoch 1930 – 1934 ako výborný študent gymnázia, kde aj náročnú maturitu (náboženstvo, česko-slovenský jazyk, latinský, francúzsky, nemecký jazyk, dejepis, zemepis, vlastiveda a matematika, zoológia a botanika, chémia a geológia, fyzika a geometria, telocvik, filozofia, spev a tesnopis) absolvoval s vyznamenaním. Neskôr v rokoch 1938 – 1946, ako horlivý neúnavný kňaz a profesor skalického gymnázia, okrem náboženstva vyučoval taliansky a francúzsky jazyk, literatúru a matematiku. V študentoch rozvíjal lásku k literatúre, hlavne k poézii a dramatickému umeniu. Ešte ako deti nás učil náboženstvo, viedol k viere aj poslušnosti, ale aj k túžbe veľa vedieť. Mali sme ho nielen my veľmi rady, nielen my deti, ale ako vnímavého pedagóga aj študenti gymnázia.
PRÁCA A ODKAZ
Jeho tretí pobyt v Skalici, od roku 1950 do 1960, bol náročný a vyčerpávajúci. Pre horlivosť v pastorácii sa dostal páter Emanuel Cubínek do nepriazne svetskej moci. Sprevádzalo ho prenasledovanie, obmedzovanie, výmysly, obvinenia a vyhrážky. Hromadili sa udania aj nátlak k zradcovskej spolupráci. Možno mal obavy, no aj tak s nevídanou energiou organizoval cirkevné slávnosti, púte, procesie, kázne, meditácie, duchovné cvičenia pre kňazov a stále, aj vo večerných hodinách, vyučoval náboženstvo. Popritom bol spisovateľom, venoval sa poézii, písal eseje, zamyslenia, meditácie, prispieval do rôznych časopisov, venoval sa redakčnej práci a bol literárnym spolupracovníkom Spolku sv. Vojtecha. Nacvičil mnoho divadelných hier. Prekladal z chorvátčiny, srbštiny i taliančiny. Vďaka jeho húževnatosti sa mnohé hodnotné literárne diela, presahujúce hranice, dostali do rúk aj slovenským čitateľom. Vycítil znamenia čias, keď predpovedal migráciu.
MUČENÍCKY KONIEC
V novembri 1960 sa páter Emanuel so Skaličanmi rozlúčil a odišiel do Sv. Jura pri Bratislave. Aj tu žil pre iných a miestni si nového duchovného veľmi obľúbili. Pohostil vždy aj nečakané návštevy, mal rád najmä tie zo Skalice. A tu, vo Sv. Jure, 31. decembra 1965 skončila mučenícky táto jemná, subtílna bytosť. Odpočíva vo františkánskom habite, ktorý si do farnosti vo Sv. Jure priviezol ešte zo Skalice. Bolo to jeho želaním. Sv. Jur pri Bratislave si svojho duchovného pravidelne pripomína. Nezabúdajú tiež Malacky, kde medzičasom pôsobil, ale spomínajú najmä rodáci v Oravskej Polhore. V Skalici počas sv. omše na sviatok Všetkých svätých o pátrovi Cubínkovi prehovoril pán dekan ThLic. Roman Stachovič. Predstavil prítomným, najmä mladým, ktorí ho nepoznali, kto bol, ako s nami žil a zanechal tu svoje stopy.
Pamätná tabuľa na budove gymnázia, kde E. Cubínek pôsobil, by mohla byť symbolickým vyjadrením uznania zo strany mesta.
MIESTO V DEJINÁCH
Výnimočná osobnosť, velikán, vlastenec, ktorý ani v časoch prenasledovania cirkvi nezradil, neskryl sa v zahraničí, ale do posledného dychu s pokorou niesol svoj kríž a zostal verný domovine, svojmu rodnému Slovensku. Preto páter Emanuel nesmie upadnúť do zabudnutia. Neupadne, kým budú ľudia vyslovovať jeho meno. Cubínek patrí do novodobých náboženských i literárnych dejín, aj do učebných osnov. Veríme, že na budove skalického gymnázia pribudne spomienková tabuľa a že generácia po nás, žijúcich pamätníkoch, sa dočká aj jeho spravodlivého vyzdvihnutia.
Poznámka redakcie:
Doteraz o živote a diele vzácneho kňaza a literáta J. E. C. vyšli dve publikácie.
Jaroslav Kaňa, jeho bývalý žiak skalického gymnázia, napísal s láskou a obdivom v roku 1997 knihu Legenda o pátrovi Emanuelovi. Okrem iného v nej spomína ako ešte študent gymnázia Jozef Cubínek osirel a ako veľmi ťažko niesol odchod obidvoch rodičov. Dojemná je rozlúčková báseň matke. Dp. Mgr. Peter Matis, rodák z Oravskej Polhory, v roku 2015 vydal mimoriadne erudovanú monografiu Život a dielo Jozefa Emanuela Cubínka, OFM.
E. J. Cubínek
Keby s’ tak…
Mamička,
dnes nenávidím krutých hrobárov,
čo Tvoje srdce skryli do hliny,
v studený rov.
Keby s’ tak teraz prišla ku mne,
moje znavené oči a líca
by Ti snáď povedali,
že som vyhaslá voskovica,
alebo ospalý.
Keby s’ tak teraz prišla ku mne
a pohladila moje čelo,
možno, že studený obväz
priložiť by sa Ti chcelo.
Keby s’ tak teraz prišla ku mne,
zvlhla by Tvoja hruď
slzami človeka, ktorému s’ iba
do diaľky zavolala
posledné „s Bohom buď!“