Medzinárodný deň nenakupovania, ktorý pripadá tento rok na piatok 26. novembra, inicioval a prvýkrát realizoval v roku 1992 Kanaďan Ted Dave vo Vancouveri. Táto dnes celosvetová akcia nemá ambície priamo ovplyvniť dopady nakupovania na životné prostredie, no jeho existencia ovplyvňuje myslenie spoločnosti a vo všeobecnosti nakupujúcich.
Štúdie potvrdzujú, že nadmerný konzum ničí našu planétu. Aj z tohto dôvodu vzniká len na Slovensku 9,5 milióna ton odpadu. Nezabúdajme, že aj keď je naša krajina malá, patríme k malej skupiny krajín s najvyššou životnou úrovňou. Aj tu platí Paretovo pravidlo, že dvadsať percent svetovej populácie spotrebováva až 80 percent prírodných zdrojov. Napriek tomu, že navonok všetci chápu potrebu správať sa ekologicky, i to, že často nakupujeme nezmyselne veľa, na Slovensku ani ten jediný Deň nenakupovania zatiaľ veľkú odozvu nenašiel.
SVEDOMIE VERZUS ZĽAVY
Paradoxne sa zvyčajne tento dátum v Spojených štátoch prekrýva s tzv. Black Friday, dňom obrovských zliav a najväčšieho nákupného ošiaľu, kedy štartuje predvianočná nákupná horúčka. Je to akoby symbolické vyjadrenie protikladov kdesi v našom vnútri a je oprávnená obava, že v tomto súboji deň nenakupovania silne prehráva. Je možné sa sčasti obhajovať ušetrením peňazí a, teda, tiež istým pozitívom, no na druhej strane je prudký pokles cien odhalením kvality, skutočných nákladov na výrobu a s tým aj ceny práce v krajinách tretieho sveta, kde sa väčšina tovaru vyrába. Black Friday je štartovacou čiarou víkendových výpredajov, ktoré sa ťahajú až do Vianoc. Obchodníci na prilákanie kupujúcich využívajú skutočne prepracované marketingové nástroje a vzápätí na základe satelitných fotografií vyhodnocujú koľko ľudí zareagovalo a prišlo. Snaha natiahnuť vianočné nákupy došla až tam, že mnohé obchody dovážajú vianočný tovar už v októbri.
STOPY NA DUŠI
Ako všetky „civilizačné novinky“ uchytil sa Black Friday aj na Slovensku, aj keď nie s takou mierou davovej psychózy. Nie je to však jediný pojem, ktorý nám v súvislosti s nakupovaním pribudol do slovníka. Do zoznamu psychických porúch a závislostí pribudli obsessive shoping, shopoholizmus či oniománia. Nakupovanie sa pre veľké množstvo ľudí stalo určitým spôsobom relaxu. Predstavuje príjemne strávený čas, spojený so seba odmeňovaním, teda, prináša súčasne uspokojenie a zvyšuje sebavedomie v spojení s tým, že „ja mám, môžem si dovoliť“. Z nakupovania sa stáva nelátková závislosť, nutkavá potreba, podobne ako závislosť od internetu či mobilného telefónu.
KTO JE SHOPOHOLIK?
I keď sa budeme snažiť ospravedlniť tým, že táto činnosť u niektorých z nás prerastá do závislosti, skutočnosť sa oklamať nedá. Ak máte silnú potrebu nakupovať, bez ohľadu na to, či nakúpené veci potrebujete alebo nie (nesnažte sa vykrúcať, zahmlievať, že to bolo výhodné a raz sa to určite zíde) a prináša vám to uspokojenie, znamená to, že váš mozog pri nakupovaní uvoľňuje endorfíny a dopamín a postupne upadáte do závislosti. Je jedno, či sú to drobnosti alebo šperky, či nakupujete v kamenných obchodoch alebo cez internet. Rovnako rôzne môžu byť aj spúšťače – môže ním byť samota, stres, neuspokojivé vzťahy, ale aj taký obyčajný dostatok peňazí. Pri liečbe shopoholizmu pomáha zodpovedanie a dodržiavanie asi dvadsiatich otázok a rád. Zaujímavé je, že všetky by sme si mali zodpovedať i v prípade, že máme pochybnosti, či má Medzinárodný deň nenakupovania zmysel.
KOĽKO MINIE SLOVÁK?
Priemerná slovenská domácnosť denne minie 25 eur. Každý deň, teda, minieme približne 50 miliónov eur. Na jeden sviatočný deň však celkovo pripadá 103 miliónov eur, na víkendový deň až 160 miliónov. Takmer polovica Slovákov míňa peniaze v supermarketoch, hypermarketoch, nasleduje oblečenie, kozmetika a šperky.
HURÁ, VIANOCE!
Výdavky stúpajú smerom k Vianociam, čo je v našej kultúrnej oblasti (bez ohľadu na to, že v niektorých krajinách nosí hlavné darčeky Mikuláš) vrchol obchodnej sezóny počas roka. Len na ilustráciu niekoľko čísiel: 97 percent všetkých Slovákov kupuje darčeky blízkym, len jedno percento myslí na charitu, no z nich 55 percent kupuje aj oblečenie, 46 percent aj hračky, ale potešiteľných 31 percent kupuje aj knihy. Priemerné výdavky Slovákov na darčeky sú 172 eur a až 48 percent z nich nakupuje v novembri, pretože vtedy začína najviac výpredajov. Deväťdesiat percent Slovákov trávi vianočné sviatky doma a tak dôležitou položkou výdavkov je jedlo. Na vianočnú hostinu vydáme priemerne 119 eur. Na špeciálne vianočné oblečenie je to v priemere ďalších 84 eur. Celkovo sú priemerné vianočné výdavky na Slovensku 375 eur na jedného obyvateľa. Z 34 skúmaných krajín všetkých kontinentov sme sa zaradili na neuveriteľné deviate miesto. Tabuľku vedie Česko s výdavkami 436 eur a uzatvára ju Turecko s 85 eurami. Treba však mať na pamäti, že v moslimskom Turecku kresťanské Vianoce až taký veľký ošiaľ nespôsobujú.
PENIAZE AŽ NA DRUHOM MIESTE
Už sme sa dotkli hlavného dôvodu, pre ktorý je Medzinárodný deň nenakupovania oveľa dôležitejším dňom ako si zatiaľ pripúšťame. Okrem nezmyselnosti zbytočného nakupovania je podstatným predovšetkým negatívny vplyv na stav našej planéty. Hrozba nadmerného konzumu sa prejavuje v mnohých oblastiach nielen geograficky, ale predovšetkým z hľadiska našej činnosti:
❧ Nadmerná tvorba odpadov a zaťažovanie životného prostredia. Odpad vzniká nielen v procese výroby, ale aj pri jeho likvidácii, a aj pri likvidácii obalu.
❧ Dovoz tovaru z celého sveta, s čím súvisí emisia CO2 do ovzdušia a priame znečisťovanie olejmi a pohonnými hmotami na mori i na pevnine.
❧ Utláčanie maloobchodníkov a domácich produktov. Uprednostňovanie kvantity pred kvalitou znamená nakupovanie množstva lacných produktov, namiesto jedného kvalitnejšieho a z lokálnej produkcie.
❧ Nákupná turistika. Cestovanie výlučne kvôli nákupom výrazne prispieva k znečisťovaniu ovzdušia.
❧ Vplyv na zdravie. Obchodné centrá sa stávajú miestami trávenia voľného času namiesto aktivít v prírode.
❧ Dopad na psychiku. Emocionálne labilnejší ľudia prepadajú depresiám, ak si nemôžu dovoliť množstvo propagovaného tovaru. Výnimkou nie je ani šikana tých, ktorí na to nemajú.
❧ Týranie zvierat. Kvôli lacnému mäsu a živočíšnym produktom žijú zvieratá v krutých podmienkach. Druhým problémom je testovanie produktov na zvieratách.
❧ Vykorisťovanie ľudí. Pre laika je až ťažké odhadnúť, koľko je príjem robotníka, ak z lacných džínsov odpočítame materiál, náklady na stroje, dopravu a zisk všetkých priekupníkov, ktorým prešli cez ruky …
NAKONIEC
Čísiel už bolo asi dosť, avšak predsa – celosvetovo sa vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo je 173 kg na každého človeka. I keď v skutočnosti priemerný Slovák vyhodí 40 – až 60 kilogramov potravín, je to určite na zamyslenie. Ešte stále si nemyslíte, že Medzinárodný deň bez nakupovania má zmysel? Aspoň pre zmenu myslenia. Je to jediný deň a všetko je na našom rozhodnutí. Musíme však byť presvedčení o jeho význame a o význame toho, že má zmysel zapojiť sa do neho ako jedinci. Avšak, bez toho, aby sme podstatu obchádzali tým, že si nakúpime o deň skôr a v piatok z nás budú ekologickí bojovníci …
Stano Bellan,
zdroj foto: internet
