V dnešnom príspevku, na rozdiel od všetkých predchádzajúcich, nepredstavíme pre nedostatok informácií osobu, po ktorej je ulica pomenovaná, skôr sa spolu s čitateľmi pokúsime pátrať po tom, kto to bol pán Šebesta a ako prišlo k samotnému pomenovaniu ulice. Prezradím, že na úvod svojho pátrania som poprosil vydavateľku časopisu Skalický Obzor Želmíru Macháčkovú, aby sa na Mestskom úrade v Skalici a v Záhorskom múzeu popýtala – prečo dostala ulica kúsok od niekdajšieho Pelíškovho mlyna (smerom do Zlatníckej doliny) také pomenovanie? Nevedeli jej to povedať, dokonca nič konkrétne sa nenašlo ani v archívnych dokumentoch. Jediné vysvetlenie bolo, že „pravdepodobne tam bývalo veľa Šebestov“. Osobne som potom oslovil riaditeľku Záhorského múzea Vieru Drahošovú a historika Petra Brezinu, avšak ani od nich som sa nič smerodajné nedozvedel. Akoby sa po pánovi Šebestovi zľahla zem, akoby si tajomstvo pomenovania ulice vzal so sebou do hrobu! O to väčšmi ma to však dráždilo a nútilo pozrieť sa na celú vec trocha bližšie…
V monumentálnej monografii Skalica z roku 2014 som na strane 446 našiel zmienku o tom, že nad Pelíškovým mlynom stál tzv. Šebestov kríž s odkazom na Pamätnú knihu mesta Skalice od roku 1933, I. diel, s. 58. Nič viac a nič menej, našťastie, bolo to prvé stebielko, ktorého som sa mohol chytiť. Aj som sa veru potešil – s nádejou som sa obrátil na Štátny archív Trnava, pracovisko Skalica, a požiadal, či by mi onú s. 58 z Pamätnej knihy neposlali. Hlavná referentka Zuzana Kosová bola veľmi ochotná a obratom mi e-mailovou poštou doručila požadovaný materiál. Žiaľ, ani teraz som nebol oveľa múdrejší. V texte sa, pokiaľ ide o kríže, píše: „Pri hradskej do Sudoměříc je Mondokov kríž, ďalej drevený kríž pani Malej pri starej tehelni (…), u Propastného potoka je kríž Turkovičov (Bráneckého) a nad Pelíškovým mlynom Šebestov drevený kríž.“ Nijaká informácia o tom, prečo ho na spomínanom mieste postavil, čo ho k tomu viedlo, respektíve, v ktorom roku kríž postavil?! Prvé svetielko v tuneli zablikalo, bol to slabý zákmit, ktorý ma primäl kráčať za ním bez ohľadu na to, aký bude výsledok…
Nevzdal som sa, prehrabúval som sa v zašlých papieroch a e-mailovej pošte, až som zrazu objavil starý materiál, ktorý vypracovalo Záhorské múzeum v súvislosti s prípravou skalickej monografie. Bolo tam zopár hesiel. Medzi nimi aj: „Kamenica – polia, kopec – kamenná pôda. Tu sú krížne cesty! Na rázcestí kríž, ktorý postavil v roku 1910 majiteľ poľa na krížnych cestách, Sudoměřičan Šebesta, potom dedič Macháček.“ Opäť sme sa o krôčik posunuli, vieme, že Šebesta pochádzal z neďalekých Sudoměříc a že kríž postavil v roku 1910. Pravda, to ešte neznamená, že musela byť po ňom pomenovaná ulica.
Ako ďalej?
Vypytoval som sa starých Skaličanov, zašiel som na dnes už vynovenú Šebestovu ulicu, pozrel som si i okolie, kríž som však nenašiel. Dozvedel som sa, že Šebesta mal na tejto ulici (vtedy odľahlej od mesta, iba kúštik od Sudoměříc) dom so stodolou. Neskôr na nej bývali jeho potomkovia a vo všeobecnosti panuje mienka, že ulica je pomenovaná po tejto rodine. Je to však skutočne tak?
Pavol Dinka
Milí čitatelia, ak poznáte nejaké podrobnosti o Šebestovcoch, budeme radi, ak nám napíšete. Spoločnými silami tak vyriešime záhadu Šebestovej ulice v Skalici.