PhDr. Zora Viestová ( ⃰ 20. 3. 1920 Bratislava – †18. 10. 2002 Skalica), pedagogička, historička a archivárka, sa výrazne zaslúžila o poznávanie dejín Skalice a okolia. Maturovala na Dievčenskom gymnáziu v Bratislave (1938), v roku 1943 dokončila štúdium na Slovenskej univerzite (dnešná Univerzita Komenského) v odbore latinčina – dejepis, pedagogický smer. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia začala pôsobiť ako učiteľka na Dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, tam ju zastihlo aj Slovenské národné povstanie. Nezaváhala ani na chvíľku, v duchu vlasteneckého cítenia rodiny Viestovcov (generál Rudolf Viest sa aktívne zapojil do SNP, neskôr ho nacisti zajali a odtransportovali do Berlína, kde ho pravdepodobne spolu s generálom Jánom Golianom popravili) sa prihlásila za dobrovoľnú zdravotnú sestru Červeného kríža, pracovala v nemocniciach v Banskej Bystrici a Brezne. Obdobie od októbra 1944 až do konca vojny prežila v bývalom Sovietskom zväze (Ľvov a Moskva).
Od roku 1946 sa vrátila k svojej pôvodnej profesii – najprv vyučovala na 2. štátnom gymnáziu v Košiciach, neskôr, do roku 1949, na gymnáziu v Bratislave. V tom čase zároveň získala doktorát filozofie. Pedagogickú činnosť zavŕšila na Štátnom gymnáziu v Galante. V roku 1951 opustila mladá stredoškolská profesorka školstvo, oficiálne vraj zo zdravotných dôvodov, viac to však bolo pre jej silné náboženské presvedčenie, ktoré sa z ideologických dôvodov netolerovalo. A navyše tu bola i príslušnosť k rodine, ktorá sa najmä pre negovanie zásluh generála Viesta stala proskribovaná.
A tak si Zora Viestová zvolila profesijne najprijateľnejšiu alternatívu – archívnictvo. Od januára 1952 začala pôsobiť vo vtedajšom Mestskom archíve v Skalici. Hneď v začiatkoch dala do poriadku Magistrát mesta Skalica, sústredila ho a napokon aj sprístupnila. Po územnej reorganizácii v roku 1960 vznikol nový okres – Senica (zlúčením okresov Myjava, Senica a Skalica) a v súlade s tým prišlo i k zrodu Okresného archívu Senického okresu – pani Zorka, ako som ju ja volal, stála na jeho čele až do svojho odchodu do dôchodku. Často som ju navštevoval, v denníku Hlas ľudu, kde som vtedy pracoval, som totiž zaviedol rubriku Z obecných kroník, v mnohých veciach mi poradila, robil som si výpisky a tie najzaujímavejšie som uverejňoval. Pamätám si na jej húževnatý a dlhoročný zápas o to, aby sa archívy všetkých troch bývalých okresov sústredili pod jednu strechu do priestorov Františkánskeho kláštora v Skalici. Podarilo sa!
Ako predsedníčka Krúžku historikov v Skalici usporadúvala výstavy, semináre, prednášky, často k výročiam významných osobností regiónu. Pravidelne navštevovala skalické stredné školy, študentov zápalisto zoznamovala s dejinami Skalice a jej okolia.
Doktorka Viestová pravidelne publikovala výsledky svojej archívnej práce v odborných časopisoch i populárnych periodikách. V Zborníku Záhorského múzea vyšli jej štúdie Z dejín skalických rybníkov, Protipožiarne predpisy mesta Skalice, Šesťstoročné privilégium Skalice ako základ vývoja mestskej správy, Inštrukcie mesta Skalice pre čas vojen. Nesmieme zabudnúť ani na samostatnú monografiu Mokrý Háj. Spolupracovala na publikáciách Tristo rokov skalického gymnázia a Skalica v minulosti a dnes. Za dlhoročnú činnosť v archíve ju ocenili v roku 1979 Križkovou medailou a roku 1999 Sasinkovou medailou.
Pavol Dinka
Literatúra: Za Zorou Viestovou. In Záhorie, 2002, roč. XI., č. 5, s. 34 – 35; ZORIČÁK P.: Za PhDr. Zorkou Viestovou. In Slovenská archivistika, 2003, roč. XXXVIII., č. 1, s. 241 – 243.