Ferdinand Dúbravský (8. septembra 1850 Borský Jur – 19. júna 1926 Modra) bol spisovateľ, redaktor, učiteľ, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov. Študoval na gymnáziách v Strážnici a Skalici. Pôsobil ako notársky pisár, výpomocný učiteľ a redaktor v Skalici (redigoval Stráž na Sione, Ľudové noviny), v rokoch prvej svetovej vojny žil na Morave a inde, roku 1918 sa vrátil do Skalice, kde účinkoval ako administrátor a redaktor časopisov Sloboda a Obzor, od 1924 žil v Modre.
Okrem iných diel vydal publikáciu Uhorská Skalica, kde sa v ôsmej kapitole venuje synagóge a židovskej obci. Kapitolu, zverejnenú v Zlatom fonde SME, pretláčame v plnom znení ako svedectvo z minulosti.
8. Synagóga a židovská obec
Židovská obec bola v Skalici v rokoch 1750 —až 1760 sriadená. Neni tým ovšem povedano, že tu predtým židov nebolo; boli už v stredoveku tu jednotlivci, avšak bolo ich primálo na sriadenie obce. Ba aj potom, keď ich prišlo viacej, mohli len náboženskú obec sriadiť a nie samostatnú autonomnú obec v obci, ako na príklad v Břeclavě, Podivíne, Strážnici a v iných mestách, kde boli shromaždení v tak zvaných židovských štvrtiach. V Skalici nemali svojej štvrte a bývali roztrateno po meste.
V Nitrianskej župe bola skalická židovská obec prvou „kongressovskou obcou“, a takovou aj zostala. Keď svoju náboženskú obec sriadili, na prosbu pridelilo im mesto v tom čase, keď cintoríny pri Sv. Jure, za farským kostolom a na Trávnikoch boly zrušené a za kalváriou nové zbudované (1760), tiež osobitný cintorín za mestskou zďou pod hradbami a prikázalo im miesto ku stavbe synagógy v hospodárskej ulici pri hradbách na priekope tam, kde voľakedy končilo hradisko. Cintorín bol používaný asi 150 rokov, že ale aj predtým židia v Skalici pochovávaní boli, dosvedčuje jeden už 300 rokov starý náhrobný kameň, ktorý bol na tento cintorín prenesený a stojí podnes pri ohrade. Kde boli pred založením tohoto cintora pochovávaní, odkiaľ ten kameň bol prenesený, neni teraz známo, bo žiadne zápisky o tom neni sú, ale pravdepodobným je, že mali vyhradenú čásť cintora za mestom „na Trávnikoch“.
Keď sa katolícky a evanjelický cintorín zväčšoval a opravoval, bolo židom poukázané nové miesto vzadu za „cholerickým“ cintorom (pohrabiskom, kde počas moru a veľkej cholere občania hromadne pochovávaní boli) a cintorín pod zďou zostal opustený. Synagóga bola údajne v r. 1760 vystavená. Je to len jednoduchá modlitebňa, bez vonkajších okras a pri nej byt pre kántora a ošetrovateľa synagógy.
O niekoľko rokov po založení cirkevnej obce bol tiež sriadený spolok „Chevra Kadisha“, ktorý bol pozdejšie do zakúpeného Ehrensteinského domu, vzadu za mestským domom, preložený a bol v ňom zariadený aj byt pre rabína. Je to poschodový dom a jediný v meste, ktorý má voľný priejazd z Radničnej ulice a Malého rynku (Paulínyi-Tóthová ul. a Námestie Hurbana Vajanského) do Jatkovej ulice. V tomto dome je tiež sriadená malá modlitebňa, v ktorej sa vo všedné dni židia ku modlitbám schádzajú, kdežto v synagóge len v sobotu a sviatky bohoslužby sa vybavujú. Na tomto dome do prevratu bola umiestená mramorová tabula s označením spolku „Chevra Kadisha“, poneváč ale bola obava porušenia pouličnej chátry, aby krásna deska nebola azdaj rozbitá alebo pošpinená, bola dolu vzatá a v dome uschovaná.
Pamiatky z predošlých časov života tunajších židov sa nezachovaly, iba snáď po domoch rodín. Poneváč ale v posledných časoch mnoho židovských starožitných rodín sa odtiaľto vysťahovalo, tiež i rodinné pamiatky boly odnesené a čo zostalo, opatrujú si rodiny samy. Ešte pred 50 rokmi mali židia takmer všetky obchody vo svojich rukách a bohatli. Ku koncu minulého storočia nastal obrat a teraz je skoro celý obchod až na 4-5 v rukách kresťanských. Z rodin židovských minulej doby treba pripomenúť rodinu Sonnenfeldov, ktorá sa až na jednoho syna dala pokrstiť a prijala meno „Mezei“. Z tejto rodiny stal sa jeden člen skalickým prepoštom-farárom, bol i dlhoročným krajinským poslancom, nechal farský kostol renovovať, založil niektoré kresťanské spolky a zakúpil mnohé ozdoby pre farský kostol. Celá táto rodina zanechala po sobe v Skalici priaznivú pamiatku; teraz tu ovšem neni už žiadny z nej.
Mala Skalica aj iné židovské rody, ktoré by mohli slúžiť i kresťanom za vzor. Nemenujem terajších potomkov tých rodín, len mená spomeniem tých starých, už dávno pochovaných, alebo vysťahovaných. Rodiny Ehrenšteinov, Špitzerov (Jožka), Nátzlerov, Telátkov (Timföld), Elsnerov, Wermanov, Šefránkov, atď. počítaly vo svojom stredu mnohých čelných údov, ktorých dobročinnosti, obchodová spravedlnosť, mravná neúhonnosť, zanechaly svojim potomkom dobré meno.
Spracoval Stano Bellan