Skalické ulice – staré cesty mestom

NÁMESTIE SLOBODY

Skalické Námestie slobody, v minulosti nazývané Weliky rynk, sa vyznačuje v rámci Slovenska neobvyklým trojuholníkovitým tvarom. Vybiehajú z neho ulice Kráľovská, Komenského, Škarniclovská a Štefánikova. Spolu s Potočnou ulicou išlo a ešte vždy ide o najdôležitejší priestor mesta, kde v dávnejších dobách bývali poprední mešťania a šľachtici. Stojí tu Kostol sv. Michala Archanjela, konali a konajú sa tu trhy a jarmoky. Okrem pôvodného názvu Veľký rínok sa vyskytovalo aj latinské označenie Maiorum Theatrum sive forum, Maior Platea či Magnum Circulum a pre časť za kostolom a cintorínom aj Platea parochiali.

ŠTEFÁNIKOVA A JATOČNÁ ULICA

Na týchto dvoch uliciach sa rozkladal (od Potočnej ulice) Dolný rínok, resp. dobytčí trh, a svoje miesto tu mali aj jatky skalických mäsiarov. Napríklad 8. decembra 1604 bol totiž Baptista Dezban Wlach, ako dlžník nebohých bratov Daniela a Jána Fabian, ktorí mali sami vysoké dlhy, nútený kvôli uspokojeniu veriteľov predať za 400 florénov svoj dom „w dlazeny Ulicze Protiw Jattkam“. Dezban tento dom pri jatkách kúpil v roku 1599 od Mikuláša Michalicžky. V roku 1579 predával „na dolnim rynku“ dom s lúkou v horách kontrolór (contrascriba) skalickej tridsiatkovej stanice František Orozthonyi. To sú len útržky zápisov, ktoré svedčia o histórii oboch ulíc i o tom, na aké účely slúžili.

DRUŽSTEVNÁ ULICA

Táto ulica niesla niekedy názov Sralkowa ulicza, inak nazývaná aj Ulicza za Spitalem. Viedla od františkánskeho kláštora povedľa Štíbora severozápadným smerom k hradbám. Názov si vyslúžila podľa rodiny Sralkovcov, ktorá tu vlastnila dom. S názvom ulice sa prvýkrát stretávame až v roku 1590. Stálo tu pomerne málo domov, časť ulice za Štíborom zaberala špitálska záhrada, za ktorou stála väčšina domov, pretože parcely s domami na dnešnej Komenského (Žabej) ulici siahali až po Sralkovú (dnes Družstevnú) ulicu. Keďže ulica ležala hneď oproti kláštoru a za špitálom, je možné, aj vzhľadom na malú zástavbu a zriedkavé kúpno-predajné transakcie, že sa tu zdržiavala zväčša mestská chudoba.

PREDMESTIE

Integrálnou súčasťou mesta, hoci už za hradbami, bolo Predmestie (Przedmiesty, Suburbium Zakolczensium). Rozkladalo sa proti prúdu Stračinského potoka po jeho oboch stranách smerom k vinohradom. V druhej polovici 16. storočia bolo spočiatku obývané len chorvátskymi utečencami, ako to dosvedčuje názov „Na Przedmiesti slovie Charwatÿch“, podobne ako Mokrý Háj, pôvodne Šenkvice či Mokrá Ves, ktorý založili Chorváti v roku 1569. Na Predmestí stál aj mlyn, zmienka o ňom je z roku 1584.

Pavol Dinka