Storočnica akejkoľvek organizácie, dokonca i štátu, je úctyhodný vek, ktorý predznamenáva trvácnosť a dobrú myšlienku, na ktorej vznikli. Slovácký krúžek a Skaličané v Bratislave dokázali odolať nielen času, ale predovšetkým zlým časom, ktoré občas prišli. Tajomstvo kedysi poodhalil jeden zo zriaďovateľov tejto spoločnosti, ktorý prezradil, že „krúžek nikto oficiálne nezaložil a tak ho nikto nemohol rozpustiť“. Všetko, prirodzene, pokračovalo a história napokon dorazila až ku krásnemu okrúhlemu výročiu.
NA ZAČIATKU BOL BLAHO
Pri zrode Slováckého krúžku v Bratislave stáli mladí absolventi pražských vysokých škôl, poväčšine moravskí, ale aj uhorskí Slováci, ktorí prišli po vzniku prvej Československej republiky pomáhať pri budovaní Slovenska. Mnohí mali osobné kontakty so Slováckými krúžkami z Prahy (založený r. 1896) a Brna (založený r. 1908). Samotný vznik krúžku sa datuje do roku 1922 a jeho zakladateľmi boli „doživotný sedliacky stárek“ Ing. Juraj Černý starší a „chalupnícky stárek“ Ľudevít Štúr, po otcovi z rodu Štúrovcov, po mamičke z rodu Palackých z Hodslavíc na Valašsku. Pravým otcom krúžku však bol skalický rodák MUDr. Pavel Blaho, veľký národovec, ktorý podporoval na štúdiách množstvo chlapcov z Moravy a Slovenska, ktorí po vzniku ČSR prišli na Slovensko.
Na fotke zľava: Čulen – stárek a podrichtár, Fajkus-richtár, Karenovičová – manželka 6. richtára, Srholec – exstarosta, Fajkusová – manželka richtára
TOĽKO SLÁVNYCH MIEN
Organizátormi spoločenských večerov a iných akcií krúžku boli Jura Černý, Ľudo Štúr s bratom Sveťom, Franta Gazdík, Tonek Malina, Vojtech Vičánek, primáš Vincek Nedbálek. Usporadúvali zájazdy, z ktorých treba spomenúť prvé stretnutie bratských krúžkov z Prahy, Brna a Bratislavy na Javorine – posvätnej hory česko-slovenského porozumenia v roku 1923, za účasti Dr. Pavla Blahu, spisovateľa a publicistu Jana Herbena, sochára Frantu Úprku, maliara Antoša Frolku a mnohých ďalších. Nechýbali hudci Veličania a Samko Dudík z Myjavy.
RICHTÁRI V ČELE
V roku 1938 krúžok doplnil svoje meno na Slovácky krúžek a Skaličané v Bratislave. Vtedy na pamätnej fašiangovej zábave do polnoci richtároval ThDr. Ľudevít Okánik – prvý richtár Slováckeho krúžku a od polnoci pudmistr Skaličanov Dr. Vladimír Trslín. Čestná funkcia „richtára“ bola vďaka všeobecnej úcte k osobnostiam verejného života určená v roku 1924 Msgr. ThDr. Ľudevítovi Okánikovi. Po Dr. Okánikovi prevzali postupne žezlo architekt Dušan Jurkovič (1944-47), zakladateľ Juraj Černý st. (1948-66), Prof. Konštantín Čársky (1966-87), Juraj Černý ml. (1987-91), Ivan Karenovič (1991-96) a napokon cimbalista krúžkarskej muziky Petr Fajkus, ktorý je vo funkcii doteraz. Väčšinu organizačných prác pre krúžok zabezpečovali stárci. Táto funkcia sa v krúžku ustanovila najmä preto, aby mal kto organizovať stretnutia a zodpovedal aj za styk s úradmi.
BEZ MUZIKY TO NEJDE
Slovácký krúžek od svojho založenia mal svoju muziku. V predvojnovom období, do roku 1938, bol primášom Vincek (Čeněk) Nedbálek. V období II. svetovej vojny sa krúžok stretával len v úzkom kruhu rodín krúžkarov, v povojnovom období tvorili muziku krúžku primáš Halabrín a niekoľkí muzikanti. V osemdesiatych rokoch sa do krúžku postupne dostali Vlado Petratur a muzikanti pôsobiaci vo folklórnom súbore Technik na čele s primášom Gabom Schusterom.
KRÚŽOK DNES
Pravidelnou činnosťou krúžku sú Besedy pri cimbale. Priemerne na týchto stretnutiach býva 70 až 80 veselých spievajúcich členov. V januári usporadúva krúžok, už po 28 ročníkov, zábavy s názvom Fašiangový krajanský večierok. Veľmi úzke kontakty udržiavajú členovia so Slováckym krúžkem Praha a Slováckým krúžkem Brno. Tradícia a súčasnosť sa spája s osobami najstarších žijúcich členov krúžku, ku ktorým patria hrdé Skaličanky sestry Margita (95 rokov) a Ľudmila Lidka (93 rokov) Sasinkové. Z mužov je najstarším krúžkarom Ing. Vladimír Petratur, ktorý má 89 rokov. Je synom rodičov so zakladateľskej generácie krúžku.
Blahoželáme nielen najstarším členom k obdivuhodnému aktívnemu veku, ale aj k storočnici – všetkým členom krúžku.
Redakcia
Foto: archív SKSB