Jedným z najvýznamnejších remesiel bolo vinohradníctvo. To malo v Skalici tradíciu pravdepodobne od začiatku 15. storočia, avšak s veľkým vysádzaním a pestovaním viniča sa začalo v 15. až 16. storočí. V tejto dobe malo mesto svoj vlastný výčap, na radnici, kde sa predávalo mestské víno.
Vínom sa občas platilo aj zamestnancom mesta. O význame a úcte k vinohradníctvu svedčí aj to, že za krádež hrozna bol trest smrti, ktorý bol v roku 1616 pozmenený na pokutu 25 zlatých a v roku 1629 na pokutu 100 zlatých. Vinohradníci boli združení v Bratstve sv. Urbana, založenom na spôsob remeselníckeho cechu.
BRATSTVO SV. URBANA V SKALICI
Kým sa dostaneme k Hurbanistom, ako si podľa dnešného názvu Bratstva jeho členovia hovoria, čaká nás cesta s niekoľkými odbočkami a zastaveniami. Na tomto mieste sa nechceme venovať mnohokrát a podrobne spracovanej histórii vinohradníctva v našom meste. Je však máj a 25. deň tohto mesiaca patrí sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov.
Starý Obzor, ktorý v Skalici vydával Daniel Lichard a tlačila Škarniclova tlačiareň, 15. februára 1870 v článku Z heraldiky remeselníckej píše o sv. Urbanovi ako o patrónovi „šenkárov a hostinských vôbec …, v jehož deň mučedníckej smrti víno pršalo“.
V tento deň sa vo vinohradoch začínajú zelené práce, ktoré pokračujú až do Anny. Súčasne je to obdobie, v ktorom potrebujú vinohradníci svojho patróna najviac. Plastiky a sochy sv. Urbana nájdeme na mnohých miestach, spojených s pestovaním, spracovávaním i konzumáciou vína, avšak aj v pivniciach, archívoch vín i domácnostiach vinárov. Jeho patronáciu nesie dokonca rad kaplniek a menších kostolov, spojených s vinohradníckymi oblasťami.
PATRÓN NA VINICI
Pravdepodobne od 16. storočia stojí aj na okraji Skalice kostolík zasvätený sv. Urbanovi. Keď ho stavali, bolo toto miesto celkom mimo intravilánu mesta, uprostred viníc. V roku 1759 bol kostol prestavaný a rozšírený. Už v tej dobe sa oň staralo Bratstvo sv. Urbana. Málo využívaná stavba na okraji územia mesta i spoločenského záujmu však v minulom storočí dosť chradla.
Celkovej rekonštrukcie, aj s novým obetným stolom a vynoveným oltárom, sa napokon kostolík dočkal na počiatku ďalšieho tisícročia. 26. mája 2012 bol na svätej omši slávnostne vysvätený bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským, za účasti kňazov Skalického dekanátu a ďalších hostí. Na sviatok patróna vinohradníkov sa v kostolíku sv. Urbana k účasti na tradičnej slávnostnej omši opäť schádzajú majitelia vinohradov a pestovatelia vína.
KDE SA BRATSTVO VZALO?
Tu musíme znova na chvíľu odbočiť a sledovať cestu významného skalického rodáka, kňaza a historika ThDr. Jozefa Šátka. Ten, po štúdiu na miestnom gymnáziu, pokračoval v štúdiu na Teologickej fakulte v Štrasburgu, v roku 1933 bol vysvätený za kňaza a v roku 1938 získal v Prahe doktorát. Pri svojej výskumnej práci našiel v Štátnom archíve v Skalici dokumenty o vinohradníckom a kopáčskom cechu a tiež o Bratstve sv. Urbana. V objavenej knihe Artikul Bratstva sa v preambule píše, že táto bola založená ako nová kniha, „poneváč rodovná kniha tehoto svatého Bratstva jest nemálo potrhaná“.
Nová kniha Artikul bola založená 24. februára 1701, čo zakladá dôvodné domnienky o tom, že samotný spolok je oveľa starší. Ak v tom čase bola najcennejšia a naopatrovanejšia kniha spolku v tak zlom stave, je možné, že Bratstvo sv. Urbana stálo už pri založení kostola svojho patróna v 16. storočí. Posledné záznamy v tejto novej knihe končia rokom 1830.
Tu končí aj prvé dejstvo histórie Bratstva. V rukách Jozefa Šátka a jeho priateľa – umelca Janka Blahu sa Artikuly a informácie o jeho pradávnej existencii stali zárodkom myšlienky na založenie spolku, ktorý by so cťou pokračoval v slávnej tradícii. A tak hneď, ako sa rozplynuli chmáry práve skončenej svetovej vojny, „v roku pána tisícem devítistém štyricátém pátém, v mjesíci júli, v sesii u pána Brata Jakuba Rúblíka“ dvanásť Bratov založilo nové Bratstvo sv. Hurbana.
O novej histórii „nového“ Bratstva v budúcom čísle necháme rozprávať súčasného prézesa „hurbanistú“ Mariána Ozábala.
Historické artikuly Bratstva sv. Urbana z roku 1701 si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:
ANKETA K ČLÁNKU
„TROJJAZYČNÉ VIPRÁVJAŇÍ O SKALICKEJ MJESTSKEJ REČI“
1.Kde ste sa narodili?
2.Rozprávate doma nárečím?
3. Ak áno, akým?
Žena, VŠ, právnička
1. V Skalici.
2. S časťou rodiny.
3. Našou skaličtinou.
Žena, SŠ, administratíva
1. Skalica.
2. Áno.
3. Neviem či skalicky, či záhorácky?
Žena, VŠ, obchodníčka
1. V Skalici.
2. Áno.
3. Záhorácky.
Žena, VŠ, vedúca
1. Severné Slovensko.
2. Skalická časť rodiny.
3. Ja slovensky a skalická časť rodiny záhoráčtinou.
Muž, VŠ, podnikateľ
1. V Skalici.
2. Áno.
3. Skaličtina s prímesou moravštiny?
Žena, SŠ, dôchodkyňa
1. V Skalici.
2. Áno.
3. Skalicky.
Muž, SŠ, nákupca
1. Narodil som sa v Bratislave, ale bývam v Skalici.
2. Áno.
3. Týmto našim, neviem či je to skalicky, či moravsky, či záhoracky.