V prvej časti seriálu o formovaní detskej psychiky sme sa zaoberali vonkajšími vplyvmi na dieťa a na jeho prvé stretávanie sa so svetom, na ktorý si môže siahnuť. Pripomenieme dôležitosť rozvíjania motoriky rúk pomocou skladačiek, či stavebníc. Rovnako dôležité je vnímanie predmetov a vonkajších javov. To všetko súvisí s veľmi dôležitou súčasťou detskej (i našej) psychiky, a to s pozornosťou.
POZOR NA POZORNOSŤ
O pamäti človeka rozhoduje to, či si dokáže žiadúci podnet všimnúť, zamerať a udržať na ňom pozornosť. Na čo sa nesústredí, to sa nenaučí. Problémom nevhodného používania technológií, a to nielen u malých detí, je rozptyľovanie pozornosti.
Nervový systém potrebuje určitý čas na to, aby si žiadaný obsah uložil. Ak máme pozornosť zameranú viacerými smermi alebo sa podnety rýchlo striedajú (čo sa často deje na obrazovkách a monitoroch), nezostáva dosť času na uloženie jednotlivých podnetov do pamäte, prípadne zapamätané rýchlo z hlavy vyprchá. Dieťa sa nejakú úlohu aj učí, a nevie ju.
Než sa dieťa naučí poznávať reálny, skutočný svet a odlišovať ho od fantázie, dovŕši päť rokov. V trojrozmerných videách môžu aj podstatne staršie deti strácať hranicu medzi tým, čo je konkrétne a čo predstavivosť.
Podľa odborníkov by dieťa do troch rokov nemalo mať mobil ani v ruke. Mnohým dospelým, najmä mladým rodičom sa to zdá príliš strohé, možno staromódne. Lenže rýchle zmeny na obrazovke veľmi zaťažujú krehkú nervovú sústavu dieťaťa.
Sú prípady, že malé dieťa pri dlhšom „ťukaní“ do obrazovky upadá do hypnotického stavu, čo si rodič nemusí všimnúť, prípadne si to zamení s tým, že dieťaťu sa chce spať.
OPAKOVANIE – MATKA ZÁVISLOSTI
Nezabúdajme, že všetko, čo je príťažlivé a často sa opakuje, má šancu stať sa drogou. Oveľa rýchlejšie ako u dospelých sa môže u detí rozvinúť závislosť na hraní, aj keď zatiaľ ešte nejde o peniaze. Závislosť na technológiách má tie isté kritériá ako závislosť na alkohole, automatoch, či iných drogách.
Liečba závislostí je náročná aj u dospelých osôb, o to problémovejšia u detí! Jedným zo znakov rozvíjajúcej sa závislosti dieťaťa, ktorú si môžu všimnúť aj rodičia a učitelia, je podráždené, nervózne dieťa, ak nemá mobil, či tablet.
Nie je s ním reč, nesleduje učivo, ani čo mu kto hovorí a má zmeny nálad.
Áno, aj do materských škôl sa zavádzajú digitálne technológie a deti sa učia formou hier pracovať na počítači. Ide však o špeciálne hry, vypracované pre vyučovanie detí v predškolskej výchove.
Deti sú pri počítači pod dohľadom pedagógov a iba v ohraničenom čase. Nezamieňajme si túto činnosť s hraním sa dieťaťa s tabletom/smartfónom vtedy, kedy sa mu zažiada a tak dlho, pokým sa neunaví.
Neraz vidím, že mladé mamičky dajú dieťaťu tablet/ smartfón, keď chcú mať čas pre seba, ale časovú hranicu nesledujú. Toto je veľmi chybný prístup, pretože v počítačoch je množstvo informácií, ktoré sú pre deti nielen nevhodné, ale priamo škodlivé (agresívne námety, sexualita, komerčný tlak na užívateľa, čomu dieťa nerozumie a „odťukne“ niečo, čo je potom náročné zrušiť).
Dieťa sa tiež môže naviazať na niekoho, kto ho bude šikanovať alebo nútiť do ohrozujúcich činností a je ťažké v anonymite zistiť, kto to je. Anonymný páchateľ môže zneužiť dáta dieťaťa, prípadne aj príbuzných, ktoré dieťa z naivity prezradí.
LEPŠIE PREDCHÁDZAŤ AKO RIEŠIŤ
Dôležité je dodržať časovú hranicu hrania sa na počítači. Je závislá na veku dieťaťa. Názory na časový limit nie sú jednotné, avšak väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že bez ohľadu na typ počítačovej aplikácie u trojročných detí by nemal prekročiť desať, maximálne dvadsať minút, u detí vo veku osem rokov sa postupne čas zvyšuje do štyridsať minút (viď výskum UNESCO, Prof. RNDr. I. Kalaš, PhD.).
Hovorí sa o digitálnej priepasti, čím sa myslí fakt, že rôzne skupiny ľudí majú rôzny prehľad a zručnosť v poznaní týchto technológií. Všeobecne môžeme povedať, že dnešné deti sú v orientovaní sa na počítači zbehlej šie, než ich rodičia. Je to výzva pre mladých rodičov, aby sa o danú problematiku zaujímali. Pre svoje deti môžu byť včas poradcami, ale aj kontrolórmi toho, čím deti žijú a uchráni ich pred prípadnými ohrozeniami. Lepšie je zlu predísť, než ho potom riešiť. Problematika používania informačných technológií deťmi a mladistvými je rozsiahla a zložitá. Na budúce si prinesieme ďalšie pohľady na ich používanie deťmi.
Elena Speváková, klinický psychológ
ANKETOVÉ OTÁZKY
1. V akom veku by podľa Vás malo dieťa dostať vlastný mobil?
2. Koľko času trávia Vaše deti pri videohrách na mobile, tablete, počítači či playstatione?
3. Pozorujete na deťoch v okolí zmeny správania, ktoré sú ovplyvnené používaním elektronickej komunikácie?
Žena, VŠ, marketingová manažérka
1. Desať rokov.
2. Dve hodiny denne.
3. Áno.
Žena, VŠ, vedúca
1. Na základnej škole, okolo ôsmeho roku.
2. Mám malé, trojročné dieťa, ešte netrávi takto voľný čas.
3. Zmeny nepozorujem.
Žena, VŠ, podnikateľka
1. Od ôsmich rokov, mobil na kredit.
2. Netuším, sú samostatné.
3. Vidím zmeny. Bola som na víkendovom pobyte, zameranom na rodiny s deťmi. Pri každom jedle mali aj malé deti (od jedného roka, ešte ich rodičia kŕmili) pred sebou obrazovku s pohyblivými obrázkami/rozprávkami. Tie deti nevedeli ani čo jedia. Socializácia rodiny je nulová.
Žena, VŠ, podnikateľka
1. Moje tuším v 2. triede, už si to nepamätám, vtedy to bol boom. Ja som ešte nemala mobil ani v pôrodnici v rokoch 1995 a 1997.
2. Vždy robili pohybové aktivity a prázdniny u babky na dedine boli bez mobilu. Možno sa hrali pol hodiny, hodinku, bavili ich však viac rozprávky v televízií, aj knihy a výlety.
3. Jasné, vždy sú deti ovplyvňované, možno sú na internete šikovnejšie. Nič však netreba preháňať, treba urobiť leporelo všetkých aktivít a najmä sociálnych interakcií a tráviť veľa času so starými rodičmi, to veľmi deťom pomáha.
Žena, VŠ, lekárka
1. V ôsmich rokoch.
2. Dve hodiny.
3. Nie.
Žena, VŠ, manažérka
1. V tretej triede.
2. Približne trikrát do týždňa po 2 hodiny, plus čas na sociálnych sieťach.
3. Znížená schopnosť vyjadrovania sa, náladovosť