Akú cenu má spackaný život?

Toto rozprávanie začneme trocha netradične, tromi príbehmi. Ich hlavné postavy sú na prvý pohľad celkom rozdielne, ich príbehy sú v niečom podobné a ich konce rovnaké – všetky tri zhodou okolností a pričinením ich okolia dopadli relatívne dobre. To však neznamená, že nemajú svoje dôsledky. Nielen pre nich, ale aj pre spomínané okolie. Podobných príbehov je na mnoho kníh. Tých so „šťastným“ koncom len zlomok.

Príbeh dieťaťa
Otec rodiny podnikal a okrem hlavnej činnosti prevádzkoval aj automaty. Keď mal v jednu dobu problémy v podnikaní, tak skúsil „šťastie“ na automatoch, ktoré mal po ruke. Ani nevedel ako, a bol vo vleku závislosti. Deti ani tak nevnímali problém s financiami, lebo to riešila matka a ony boli malé. Pre deti otec hlavne absentoval v rodinnom živote a doma bola nervózna mama. Deti nechápali dôvod jej zlého psychického stavu, ktorý odnášali ony. Sociálne vzťahy rodiny sa výrazne narušili. Aj keď sa situácia po nejakom čase vyriešila a rodina zostala pohromade a bez dlhov, malo to obrovský dopad na vzťahy deti a rodičov. Tie riešia ešte aj dnes, v dospelom veku.

Príbeh pubertiaka
Dnes dospelý muž, otec detí. Keď bol chalan pubertiakom, chodili s partiou na pivko a po záverečnej hodine jediným miestom, kde bolo možne dať si pivo, boli herne. Za triezva by hrať do herne nešiel, no v podnapitom stave skúsil „šťastie“, ktoré potom dlho splácal. Dnes žije normálny rodinný život, našťastie si mladíckou nerozvážnosťou narobil iba dlhy, ktoré splatil. Niektorí jeho priatelia však na závislosti na automatoch skončili.

Príbeh ženy
V čase, keď sa jej muž dostal do finančných problémov, začal chodiť skúšať „šťastie“ do herne. Nemal šoferák, no herne boli ľahko dostupné a ponúkajúce rýchle riešenie. Ona nielenže riešila z čoho uživiť rodinu, ale ešte aj platila jeho dlhy. So strachom chodila domov, kto a čo ju bude čakať pred domom a tento dlhodobý stres ju poznačil po zdravotnej stránke. Rozviedla sa, aby ochránila seba aj dieťa. Otec mal iba svoj svet herní. Nebudoval vzťah so synom, netušil čo mal jeho syn rád, ani ako sa k nemu správať. Vďaka dlhom začal klamať a časom už sám nerozoznal, čo je pravda a čo klamstvo. Klamal všetkým, aj synovi. I keď sa manželia rozviedli a otec je vyliečený, celá situácia má dopad na vzťah otca a syna. Dnes sú si takmer cudzí.


NAJLEPŠIA JE PREVENCIA

Na stránkach Skalického Obzoru sme priniesli niekoľko článkov a rozhovorov s odborníkmi, ktorých témou bola dlho spoločensky akoby zľahčovaná závislosť na elektronických médiách, hrách a hracích automatoch. Dnes sa pravdepodobne nenájde nikto, kto by toto nebezpečenstvo poprel. Zo závislosti na hracích automatoch a s ňou spojených sociálnych a finančných problémov sa stala čoraz hlasnejšia spoločenská téma. Ako pri infekciách platí aj tu, že jednoduchšie je nebezpečenstvu predchádzať ako riešiť jeho následky. Spoločenská debata vyústila do požiadavky vykázať hazard z mesta a do petície, ktorá po získaní dostatočnej podpory občanov bude žiadať poslancov mestského zastupiteľstva, aby sa touto témou zaoberali a brali do úvahy požiadavky svojich voličov.


EŠTE JEDEN PRÍBEH

Tento príbeh patrí Karolíne Gažíkovej, ktorá je výraznou aktivistkou a členkou petičného výboru za vylúčenie herní s hazardnými hrami z územia mesta. „Keď som sa dozvedela, že mám poskytnúť rozhovor o mojej skúsenosti s gamblingom v rodine, tak som trochu zneistela. Nechcem oživovať konkrétne situácie z našej rodinnej minulosti, čím by som sa určite niektorých členov rodiny citovo dotkla. Zovšeobecním to. Začalo sa to dávno, asi pred 15 až 20 rokmi, neviem presne. Zato som si istá, že následky pretrvávajú dodnes a poznačilo to každého člena rodiny. Niekoho viac, niekoho až fatálne. Osobne to vnímam tak, že mi je to celé veľmi ľúto. Verím, že by bez toho bola dnes naša rodina iná. Je to ako prekliatie, ktoré nechcete, aby stretlo vašu rodinu. V škole sme sa učili, že za jedného gamblera trpí okolo jedenásť rodinných príslušníkov – finančne a psychicky.

U nás sa to vyplnilo. Niekedy sa nedá ani uveriť, že človek, ktorý je príjemný, spoločenský, optimistický, nápomocný, má zároveň také problémy. Rodina sa, samozrejme, snaží pomôcť, no z praxe sociálneho pracovníka už dnes viem, že podpora, ktorá nie je smerovaná k liečbe či abstinencii, prispieva len k prehlbovaniu problému. Keď si sám človek nechce priznať, že trpí závislosťou a nechce podstúpiť liečbu, tak akákoľvek pomoc od rodiny, či priateľov len vytvára spoluzávislosť. Poskytnutím financií na dlhy, či živobytie, len predĺži zotrvávanie problému. Aj moja rodina si to po rokoch snahy a neustálych sklamaní stále viac uvedomovala, kým neprišla do bodu, že už nedokázala ďalej pokračovať. A na „žehlenie“ následkov už nie je viac síl, rodinné vzťahy sú neobnoviteľné. Niekedy premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby sa nás gambling netýkal. Mala by som určite menej smutných spomienok a viac krajších momentov ešte dnes.“


AKO JE TO S PETÍCIOU

Napriek tomu, že sme tejto téme venovali dostatok priestoru a mnoho odznelo i v elektronických médiách, zaznieva opakovane niekoľko otázok, pretože žiadny problém nemá len jednu stranu a objektívnosť si pýta viac pohľadov. Požiadali sme preto Karolínu Gažíkovú o odpovede a vysvetlenia.

Posledný z príbehov v úvode témy je z vášho života. Vaša angažovanosť okolo spomínanej petície je, teda, osobným postojom a presvedčením?
Určite áno, možno to pramení z pocitu, že to dlhujem našej rodine. Vnímam to ako možnosť minimalizácie pravdepodobnosti, že sa tento problém vyskytne v iných rodinách.

I keď zákon prevádzkovanie hazardných hier umožňuje, táto petícia hovorí o zrušení hazardných hier na celom území mesta Skalica. Prečo?
Z jednej strany je to z dôvodu ochrany abstinujúcich, pretože odborníci vystríhajú a upozorňujú, že chodiť okolo herní je pre ľudí, ktorí mali problém so závislosťou na hracích automatoch silným spúšťačom smerujúcim k recidíve. Predovšetkým to je prevencia. V Skalici narastá počet herní, čo môže na mladých ľudí pôsobiť ako bežná, spoločnosťou tolerovaná zábava bez rizík. Človek nemá veľmi na výber, keď si chce ísť v Skalici cez víkend večer sadnúť a ak chce byť dlhšie, nemá inú možnosť ako nonstop zariadenie, ktoré je zároveň aj herňou. Hranie automatov je často úzko spojené s užívaním návykových látok. Vtedy človek stráca rozvážnosť a zdravý úsudok. Veľakrát prichádza domov s prázdnou peňaženkou, a čo je horšie, aj so začínajúcim návykom hrať. Je to o spoločenskej zodpovednosti mesta voči vlastným obyvateľom, predovšetkým však zodpovednosť za zdravú budúcnosť našej spoločnosti, je to ochrana mladistvých pred závažnou a spoločensky nebezpečnou chorobou. Prevádzkovanie herní s hazardnými hrami je legálne podnikanie, ktoré však mesto v rámci prevencie a ochrany svojich občanov môže výrazne obmedziť alebo i zakázať na svojom území.

Nie je to nespravodlivé voči podnikateľom, ktorí investovali do svojho podnikania financie?
Zákon myslí aj na podnikateľov a chráni ich ochrannými lehotami. Nemožno im zrušiť licencie počas doby ich platnosti. Licencie sa udeľujú na obdobie päť rokov, tento rok mnohí dostali nové licencie. Počas týchto piatich rokov nie je možné, aby VZN nejako obmedzilo herniam podnikanie v hazardných hrách. Ak by bolo prijaté VZN o zrušení alebo obmedzení hazardných hier na území Skalice, tak prijatím takého VZN by nenastali žiadne zmeny v tomto druhu podnikania. Obmedzenie by sa vzťahovalo iba na nové zariadenia s prevádzkou hazardných hier alebo na to, že po uplynutí platnosti jednotlivých licencií, by už mesto nedalo podnikateľom súhlas k získaniu novej licencie.

Viete o aký ročný príjem príde mesto zrušením hazardných hier? To je jeden z vážnych argumentov opozície petície, v časoch, keď mesto počíta každé euro. Čo si o tom myslíte?
Príjem mesta je iba časť ekonomiky. Je treba však pamätať na to, že nemalé financie odchádzajú na liečbu závislých, alebo azylové domy, kde končia rodiny gamblerov, či iné sociálne projekty – takže na jednej strane príjem mesta, či štátu, a na druhej neporovnateľne vyššie náklady, ktoré sú hradené z peňazí nás všetkých. Nakoniec zostane zisk, ale komu a za akú cenu? Okrem toho predsa nejde iba o peniaze, ale o niečo viac. Ide o zdravie občanov a spoločnosti, závislosť je choroba.

Prečo využívate petíciu?
Umožňuje to občanom nový zákon. Takýmto výrazným spôsobom chceme upozorniť poslancov, že občanov Skalice problematika veľmi zaujíma a dotýka sa ich. A nielen občanov, ktorí sa v rodinách s týmto problémom už stretli, aj v rodinách, kde vyrastajú deti a rodičia si uvedomujú, že je tu vážny, i keď „iba“ potencionálny problém pre ich deti.

Petícia už prebieha. Ako sa obyvatelia stavajú k jej podpore?
Vo výraznej väčšine sa stretávame s pochopením a súhlasom, občania petíciu podpisujú, už je vyzberaná polovica potrebných hlasov, a dokonca sa sami angažujú. Privítame aj ďalších dobrovoľníkov, lebo podľa zákona je potrebných 30 percent hlasov voličov mesta Skalica, čo je približne 3800 hlasov. Keď nazbierame tento počet, bude petícia odovzdaná poslancom na rokovanie mestského zastupiteľstva.

Kde majú ľudia možnosť pripojiť svoj podpis na petičné hárky?
Podpisovať môžu iba občania s trvalým bydliskom v Skalici. Možností je niekoľko (uvádzame v závere textu, pozn. red.). Tiež je možné sa angažovať pri zbieraní podpisov a petičné hárky nájdete na facebooku, prípadne si ich môžete vyzdvihnúť v kancelárii u Anny Ozábalovej alebo v Západoslovenských tlačiarňach. Samozrejme, môžete sa obrátiť na členov petičného výboru – Annu Ozábalovú, Žigmunda Pálffyho, Adriána Hertla, Karolínu Gažíkovú, Jozefa Jurovatého, Stanislava Lešku a Mateja Bellaya. Vopred všetkým občanom za podporu ďakujeme.