V spomienkach na detstvo sa tešíme obrazom rozžiareného vianočného stromčeka, pod ktorým boli ukryté vytúžené darčeky. Ako čarom obostreté, zostali Vianoce zázračným ostrovom kľudu, pohody a šťastia. Jedným z hlavných symbolov Vianoc je u nás vianočný stromček a neodmysliteľnou súčasťou tejto dlho očakávanej časti roka je aj vianočný príbeh a s ním spojený betlehem.
Biblický príbeh o Kristovom narodení, ktorý sa mnohí umelci, aj ľudoví majstri, snažili osláviť a priblížiť v rôznych podobách všetkým veriacim i neveriacim, je zobrazovaný tromi hlavnými obrazmi postáv. V centre je dieťa, ležiace v jasliach medzi dvomi zvieratkami alebo dieťa v matkinom lone, druhou skupinou sú pastieri a tretiu tvoria traja mudrci z východu, klaňajúci sa dieťaťu a prinášajúci dary. Na počiatku tradície betlehemov stojí sv. František z Assisi, ktorý ho prvý raz vytvoril v roku 1223 v talianskom meste Greccio.
Za predchodcov vianočných jasličiek, ako ich poznáme, môžeme považovať v kostoloch sa nachádzajúce skrinky a oltáre, zobrazujúce výjavy Kristovho narodenia. Z nich sa v rannom baroku vyvinuli figúry postáv v životnej veľkosti a tie neskôr prešli do kostolných jasličiek. Prvá správa o ich budovaní v krajinách na sever od Dunaja pochádza z Čiech, a to z Prahy z roku 1562. Odtiaľ sa dostali do hradných a zámockých kaplniek.
Určitú stagnáciu vo vývoji jasličiek spôsobila 30-ročná vojna. Od začiatku 18. storočia sledujeme ich rozšírenie do sídiel nižšej šľachty. U prostých ľudí rozšírenie spôsobili Jozefínske reformy z roku 1780. Tvorba betlehemov sa pre mnohých stala celoživotnou záľubou, avšak naplno sa rozvinula až na prelome 19. a 20. storočia.
Skalica má niekoľko starobylých betlehemov, a dva z nich sú skutočným umeleckým dielom s veľkou historickou hodnotou. Betlehem vo farskom kostole sme predstavili vo vianočnom vydaní Obzoru pred rokom. Teraz chceme pozornosť čitateľov upriamiť na ďalší historický skvost v našom meste, a to betlehem vo františkánskom kostole. Na prvý pohľad je zrejmé, že sa odlišuje väčším počtom postavičiek. V pozadí za nimi sa rozprestiera tiché nočné mesto s rozžiarenými oknami. V centrálnej časti je dieťatko, v jasličkách ležiace na sene a vystierajúce ruky, v pozadí sú zvieratá. Kľačiaca Panna Mária je situovaná naľavo od Jezuliatka.
Stojaca postava Sv. Jozefa zobrazuje bdejúceho otca. Zaujímavosťou je, že i napriek tomu, že nepoznáme rok vzniku a tvorcov betlehemov vo františkánskom a farskom kostole, Svätá rodina je v oboch prípadoch podobná rozostavením postáv i farebnosťou odevov. Odlišné sú postavy pastierov a troch kráľov. Postavy pastierov nesmú chýbať v žiadnom betleheme a patria k najstarším betlehemským figúrkam vôbec. Scénograficky tvoria akýsi protipól k postavám troch kráľov. V tomto betleheme vidíme zaujímavé vyobrazenie najstaršieho pastiera, prinášajúceho baránka v náručí, a ďalšieho pastiera pozerajúceho do diaľky, ktorý je ožiarený jasom kométy. Betlehem vo františkánskom kostole zobrazuje takmer všetky postavy v pohybe, je, teda, oveľa dynamickejší. V hornej časti nechýba ani všetkým známy anjel hlásajúci „Gloria in excelsis deo“.
Umelci, podieľajúci sa na tvorbe skalických betlehemov presne vystihli atmosféru Tichej noci. Vypracovanie jednotlivých postavičiek je veľmi detailné a svedčí o ich umeleckom majstrovstve. Počas Vianoc nezabúdajme na tých, ktorí nás k našim skalickým betlehemom priviedli, nasledujúcim generáciám ukážme krásu jedného z najdôležitejších príbehov v dejinách ľudstva, vianočného príbehu, príbehu Svätej rodiny.
Renáta Kožíšková
Foto: Eduard Timko