Dokázané: Skalická mestská reč je starobylý jazyk!

Uvedenie knihy do života tromi generáciami Skaličanov
Foto: Miroslav Minďáš

Skalica určite nie je mesto, ktoré by si mohlo sťažovať na nedostatok pozornosti a kníh o meste samotnom, osobnostiach a fenoménoch, ktoré sa s ňou spájajú. Určite neostával bokom ani jazyk, ktorým sa rozpráva „vo vnútri hradieb“. Už v minulosti sa ním zaoberal rad významných osobností – Pavel Doležal, Ľubomír Ďurovič, Daniel Krman, Matej Bel, Ján Matej Korabinský, ale svojich ochrancov našla naša reč v Ľudovítovi Okánikovi, či Jankovi Blahovi. Nesmieme zabúdať však na všetkých, ktorí túto reč stále nesú v sebe a pyšne odovzdávajú ďalej. Práve vďaka nim stále žije.


PRÍLEŽITOSŤ Z NAJKRAJŠÍCH

Dňa 13. 6. 2019 sa v divadelnej sále historického skalického kultúrneho domu konal slávnostný večer, ktorého príležitosťou a ústredným bodom bolo vydanie Dejín skalickej mestskej reči. Autorkou publikácie je Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc. a prináša základné ucelené informácie s dôrazom na historickú vážnosť, ktorú skalická mestská reč svojimi koreňmi vyvoláva. Knihu inicializovalo, zredigovalo a vydalo vydavateľstvo Západoslovenských tlačiarní Skalica, ktoré v záujme „ľudovej“ ceny a dostupnosti čo najširšiemu počtu Skaličanov samo prispelo na výrobu so svojich finančných zdrojov. Na realizáciu finančne prispeli aj Trnavský samosprávny kraj a Mesto Skalica.

Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.
Foto: Ján Pardubský

Keď ide o niečo, čo majú ľudia spoločné a čo ich spája, je na mieste osloviť ich a ľudia to naopak očakávajú. Stovkám prítomných v plnej sále sa ako prvá prihovorila primátorka mesta Skalica Anna Mierna. Veľmi sympatické bolo jej priznanie k tomu, že nie je rodená Skaličanka a, teda, má s našou rečou značné problémy. Je to pochopiteľné, lebo do skaličtiny sa treba narodiť. Protipólom a spestrením bolo vyznanie barda starých Skaličanov a autora literatúry práve v tomto jazyku Antona Dinku. Jeho odkaz: „Nehaňbite sa viprávjat po skalicki!“ sa niesol sálou ako neoficiálne motto tejto udalosti.


REŤAZ VEĽKÝCH MIEN

Je na mieste citovať úvod príhovoru riaditeľky Záhorského múzea Viery Drahošovej: „Nič neznie človeku milšie a bližšie ako reč, ktorou sa mu v detstve prihovárala matka, materinská rodná reč. Preto je pre každého jedinečná, nezameniteľná.“ To by však bolo možné povedať o každej rodnej reči, lenže to, čo je výnimočné pre skalickú mestskú reč, je obsah každého z týchto troch slov. Ďalej okrem iného spomenula, že termín skalická mestská reč uviedol ako prvý profesor Ľubomír Ďurovič, ktorý jej venoval mnoho pozornosti.

Už v 18. storočí pracoval na gramatike jazyka skalický jazykovedec Pavel Doležal a v monografii Skalice z roku 1968 venoval dialektológ Konštantín Palkovič „nárečiu skalickému“ samostatnú kapitolu. Na tento rad veľkých mien a významných prác nadviazala profesorka Eva Fordinálová. Vo svojom diele sa nevenuje vnútornej stavbe skalickej mestskej reči, ale na základe spájania a analyzovania faktov sa zameriava na jej dlhú históriu a starobylý pôvod.


ČLOVEKA POZNÁŠ PO REČI

Želmíra Macháčková, šéfka vydavateľstva a Skaličanka, vo svojom predhovore v knihe prirovnala skalickú mestskú reč k piesni. Toto prirovnanie sa javí oveľa romantickejšie ako skutočnosť, no iba na prvý pohľad – má totiž, rovnako ako známa pieseň, predovšetkým melódiu. Hovorí: Aj ket sa múj život dlúhé roky ubíral mimo Skalice, pútala mňa k ní stále neviditelná ňiť našej reči. Skalicki sem mlúvila všaďe po svjeťe a podlá melódie našéj reči sem také všaďe ve svjeťe už nadálku spoznala Skaličana. Skaličťina je pro mňa jak známá pjesnička a aj ket je tak tichá, že nerozeznáte slova, spoznáte ju a víte, že to je ona, tá naša.

Študenti skalického gymnázia F. V. Sasinka odohrali scénku Jak sa vjeci samé do porádku dali
Foto: Miroslav Minďáš

ŽIVÁ REČ ZNIE VŠADE

Večer sprevádzal kultúrny program, ktorý naplnili svojim interpretačným umením súbory najmladšej generácie Skaličanov. Predstavili sa folklórne súbory Zlatnička, Spjevule, Skaličánek zo Základnej umeleckej školy Dr. Janka Blaha v Skalici. Na záver študenti skalického gymnázia F. V. Sasinka odohrali scénku Jak sa vjeci samé do porádku dali, ktorú špeciálne len pre túto príležitosť napísal ako hosť Stano Bellan.

Uvedenie knihy do života tromi generáciami Skaličanov
Foto: Miroslav Minďáš

Rýchle rozpredanie pripravených kníh priamo na mieste je najlepším dôkazom záujmu Skaličanov nielen o vlastnú históriu, ale predovšetkým o korene svojich tradícií, svoju identitu a odovzdávanie tohto príbehu stále ďalej. Knihu je ďalej možné zakúpiť za rovnako zvýhodnenú cenu v Západoslovenských tlačiarňach na Mallého ulici 60, tu v Skalici.


DNES PRE BUDÚCNOSŤ

Kniha Dejiny skalickej mestskej reči je veľmi zaujímavé čítanie, i keď nie je určené na zábavu. Má totiž celkom inú úlohu. Patrí medzi knihy, ktoré treba mať doma. Nemusíte ju čítať celú naraz, občas ju otvoríte a iba sa na chvíľu začítate … Niekto v nej nájde odpoveď na nečakanú otázku od „cudzincov“, dokonca aj odpovede na otázky, ktoré vám ešte ani nenapadli. Starousadlíkov prepojí s niečím hlboko v nás, s našimi koreňmi a novousadlíkov s koreňmi Skalice i starobylých Skaličanov a spolu nás všetkých spojí v Skaličanov. A jej úloha bude vrchovato naplnená, keď sa bude dediť ako rodinná biblia a raz po nej siahne niekto, kto možno dnes ešte ani nie je na svete. O to vzácnejšia tá chvíľa bude a o to významnejšia pre nás všetkých a večný život skalickej mestskej reči.

FS Skaličánek a Spjevule
Foto: Miroslav Minďáš