Archív P. Michaloviča
Práve v tomto čísle Skalického Obzoru prišlo v seriáli o pôvode a nositeľoch priezvisk na meno Buchta. Pre väčšinu Skaličanov, predovšetkým pamätníkov sa toto priezvisko automaticky spojí s menom Ferenc. Ferenc Buchta bol jednou z najznámejších postáv skalického života a zosobnením miestnych tradícií. O spomienku sme požiadali jeho vnuka Petra Michaloviča, dnes umeleckého vedúceho ľudového súboru Skaličan.
Na mojého starečka Ferenca Buchtu mám len ti najkrajší spomínki. Víďím ho, jak ich na Vánoce vihlédáme v okňe – a uš idú, od Kina okolo Oďevi, sňeží, stareček s baraňicú nakrivo, pod pažú sa vede ze starenkú Julinkú a v druhej ruce košík s trdelňíkama a pupákama. Scéna jak z Ladovích zimních obráskú.
Archív P. Michaloviča
Pri pečeňí trdelňíkú sem si starečka nahrával na starí magneťák, abi o tem nevjeďel a bilo to také autentickejší, fšecki ti krásné ludové pjesňički, kupleti, keré spíval po svaďbách, ale aj ďivadelné vístupi – pri tich sem ho jeďiňe počul rozohňeňe kričat!
Na fšecko mjel pohotovú odpovjeď. Napríklad sa ho pítali kedisi z rozhlasu, že kolko pozná pjesňiček. A stareček, že: „Jak kolko? Ná šecki!“ Alebo, že či pozná noti? A stareček nato: „Ná teda! To bílé, to je papír a to černé, to sú noti!“
A hlavňe, stareček mjel úprimňe rád šeckích luďí, mislím, že to aj ludé tak cíťili a proto bil asi mezi ňima tak oblúbení!
Peter Michalovič