Gymnazisti na Mars!

Archív: Gymnázium F. V. Sasinka Skalica

S odstupom času sme dostali do redakcie informáciu o originálnej akcii, pri ktorej dátum nehrá žiadnu úlohu. Naopak, s približujúcou sa reálnou cestou ľudstva do vesmíru, ďalej ako na Mesiac, bude táto téma stále aktuálnejšia. 12. decembra 2018 sa už po druhýkrát konala celoslovenská súťaž s názvom Misia Mars. Zúčastnili sa jej aj skalickí gymnazisti Patrik Jozefovič, Ivan Čermák, Tomáš Štrba, Patrik Modrovský a Monika Klásková a hlavne – za svoj projekt získali úžasné prvé miesto. Rozhovor s nimi pre Obzor urobila študentka a ich spolužiačka Linda Černinová.

Ako ste sa o súťaži dozvedeli?
Monika: Úplnou náhodou, keď som prezerala sociálne siete.

Na vašom tíme je zaujímavé aj to, že ste žiakmi rôznych tried.
Monika: Tú súťaž som našla ja a keď som zistila, že hlavná výhra je výlet do švajčiarskeho CERN-u, ihneď som išla za Patrikom a oznámila mu, že ideme do toho. Vedela som však, že mu s technickou stránkou veľmi nepomôžem. Tak mi, ako ďalší vhodný kandidát, napadol Ivan. Zvyšok tímu sa tak akosi dotvoril sám.

Ako ste prišli k tak bizarnej téme projektu, teda „Ako recyklovať vlasy na Marse”?
Patrik J: Cieľom bolo nájsť niečo, čo by akýmkoľvek spôsobom uľahčilo cestu na Mars alebo život na ňom. Podstatou je, že každý odpad je záťažou a časom môže byť rastúcim problémom. V súčasnosti sa napríklad na Medzinárodnej vesmírnej stanici recykluje moč na znovuzískanie vody. Podobne sme sa zamysleli nad tým, čo z tela by sa dalo znovu využiť. Dospeli sme k tomu, že pre vlasy sa zatiaľ žiadne takéto druhotné využitie nenašlo. Vlasy nám rastú neustále a vo vesmíre dokonca ešte rýchlejšie. Vlasy sú zložené najmä z dusíka, ktorý obsahujú aj komerčné hnojivá a preto sme sa rozhodli overiť, či by sa nedali ako hnojivo využiť aj vlasy.

Boli pre súťažný projekt stanovené nejaké podmienky?
Monika: Projekt musel byť nízko nákladový a musel sa dať uskutočniť počas cesty na Mars alebo počas pobytu na planéte. Cieľom bolo vybrať niečo jednoduché, no zároveň vo výsledku užitočné.

Môžete v krátkosti popísať ako ste pri práci postupovali?
Ivan: Najskôr sme si zohnali vlasy z kaderníctva. Pracovali sme s nefarbenými vlasmi, pretože farba na vlasoch by mohla konečný výsledok ovplyvniť. Patrik zistil, že máme dve možnosti, v čom môžeme vlasy rozpúšťať – buď v hydroxide draselnom alebo v tetrametylamóniumhydroxide. Keďže druhá látka je ťažko dostupná, zvolili sme prvý variant. Vlasy sme úspešne rozpustili, upravili pH a roztokom sme polievali rastliny, ktoré sme mali doma. Zároveň sme druhú časť rastlín hnojili komerčným hnojivom a tretiu časť nehnojili vôbec. Výsledky sme mohli pozorovať už po prvých týždňoch. Rastlinkám hnojeným naším hnojivom sa darilo ďaleko viac ako tým, ktoré neboli hnojené vôbec a výsledky boli porovnateľné s tými, ktoré boli hnojené komerčným hnojivom.

Získali ste počas výskumu nejaké nové vedomosti?
Monika: Všetci sme mali nejaké znalosti z tohto oboru, no práca na projekte nám poskytla mnoho nových vedomostí a poznatkov. Zistili sme, ako sa strihajú a spracovávajú vlasy na Medzinárodnej vesmírnej stanici, a že to nie je také jednoduché, ako u nás, na Zemi. Vlasy sa pri strihaní odsávajú vysávačom a neskôr sú posielané späť na Zem, kde sa likvidujú alebo používajú na výskumné účely. Rovnako sme sa dozvedeli podrobnosti o pestovaní rastlín v takýchto podmienkach a to, že rastlinky sa pestujú a hnoja v jednorazových štvorcových nádobách, kde majú hnojivo a vodu.

Garantom vašej práce sa stala pani profesorka Formánková. Vybrali ste si vy ju alebo ona vás?
Tomáš: Vybrali sme si my ju a bola to dobrá voľba. Pani profesorka nám bola veľkou oporou aj v tých najťažších chvíľach a vedeli sme, že vždy sa na ňu môžeme obrátiť. Za to jej patrí naša vďaka.

Spravidla nič nejde tak dobre, ako sa to naplánuje. Nastali aj počas tohto projektu nejaké nečakané komplikácie?
Patrik M: Väčšinu vecí sme robili na poslednú chvíľu, takže stres bol neustále. Najväčší problém však bol pri robení prezentácie deň pred súťažou. Bolo potrebné spraviť ešte pár overovacích výpočtov a doplniť ich spolu s fotografiami do prezentácie. Finálna podoba prezentácie vznikla okolo druhej hodiny ráno v deň súťaže.

Napokon ste sa umiestnili na úžasnom prvom mieste, čo znamenalo i tú zaujímavú výhru, ktorá bola vaším impulzom.
Monika: Spomínaný výlet do švajčiarskeho CERN-u, čo je Európska organizácia pre jadrový výskum, sme skutočne vyhrali. Pôjdeme tam koncom júna. Dopravu zatiaľ nepoznáme, ani konkrétny harmonogram. Snáď sa všetko dozvieme včas.

Nemôžeme však zabudnúť na pokračovanie samotného projektu a to testovanie vedcami v simulovanej misii na Havaji. Viete, ako to celé bude prebiehať?
Patrik J: Projekt už bol prakticky otestovaný, simulovaná misia bola ukončená približne v polovici apríla. Nás sa priamo netýkala, našou úlohou bolo poslať vedcom konkrétne inštrukcie. Simulovaná misia prebiehala na Havaji, pretože vďaka sopečným horninám je na ňom pôda podobná tej na Marse. Počas misie boli „Marsonauti“ izolovaní od civilizácie, avšak po celú dobu sme s nimi boli spojení cez mail. Dr. Miška Musilová, ktorá mala na starosti náš experiment otestovať, si s nami priebežne písala, prípadne sa pýtala na nejaké nejasnosti ohľadom experimentu. Po skončení tejto simulovanej misie nám napísala výsledky, v ktorých sa ukázalo, že náš experiment bol úspešný.

O tom, že máte k vede blízko, už vieme. Budete sa (možno aj vďaka súťaži) uberať aj naďalej týmto smerom? Napríklad v štúdiu na vysokej škole?
Monika: Myslím si, že všetci smerujeme buď k technickým alebo prírodovedným odborom. Ja chcem študovať medicínu, no chlapci skôr robotiku, nanotechnológie a informatiku.
Prajeme veľa budúcich úspechov a ďakujeme za rozhovor.

Linda Černinová,
študentka gymnázia v Skalici