Klub výtvarníkov v Skalici oslavuje 45-ku

Aktuálne v mesiaci, kedy vychádza toto číslo Skalického Obzoru, presnejšie 9. septembra 2022, bola slávnostne otvorená XXIII. členská výstava Klubu výtvarníkov v Skalici. V celej rade výstav je výnimočná, okrem nových vystavených diel, predovšetkým tým, že počas jej trvania oslávi klub 45. výročie svojho založenia. O histórii, členoch, aj o tom, čo znamená byť amatérskym výtvarníkom, sme sa rozprávali so zakladajúcim členom a súčasným predsedom klubu Štefanom Zajíčkom.

Ako je po covide na výstave vášho klubu?
Prekvapujúco veľká účasť návštevníkov na slávnostnom otvorení výstavy, čo je dôkazom, že ľuďom chýbali spoločenské akcie, aj kontakt so samotným umením.

Je to asi nezvyklé, ale mohli by ste čitateľom, ako výtvarník a výtvarný teoretik, výstavu aspoň zbežne popísať?
Najviac je na výstave zastúpené maliarstvo, osobitne v technikách olejomaľby a najnovšie aj akrylu. Už tradične sú oveľa menej zastúpené ďalšie techniky. Z jednotlivých maliarskych žánrov opäť uvidia návštevníci predovšetkým krajinárske maliarstvo. Objavuje sa krajina s domami, inšpirovaná moravsko-slovenským pomedzím, v hutnej pastóznej škvrnovej maľbe v kontrastnom osvetlení od Jozefa Chrenu. Prirodzene je zastúpená aj skalická krajina, či už so skalickým hájikom Vlasty Jankovičovej alebo motív z kalvárie od Vladimíra Macháčka. Autorkou krajiny prírodných impresívnych scenérií, podanej v zjednodušených tvaroch, je Jarmila Blahová a uvidíte sviežo načrtnutú farebnejšiu lúčnu krajinu Márie Kapustovej. Charakteristické je aj zreteľné úsilie poňať krajinu v abstraktnejších tvaroch tmavších tónov ako u Kamily Učníkovej. Osobitnú podnetnú líniu v tvorbe klubu predstavuje abstraktná maliarska tvorba Viktora Kováča alebo v tmavšej kompozícii od Hany Annyotty-Veselej.

Nezobrazujúce skladby inšpirované minulosťou využívajú kontrast hrubého nánosu farby – Alexandra Černého, alebo sa vyjadrujú maľbou s motívom špirál ako P. Orgoň. U Miroslava Kindera sa objavuje rastrovanie plôch v kontraste s guľovitými tvarmi. Tentoraz menej zastúpená figurálna tvorba sa pohybuje najmä v oblasti portrétu. Na jednej strane registrujeme ilustratívne vyznievajúci portrét známej speváčky od Zuzany Hodáňovej, na strane druhej hyperrealisticky až fotograficky kontrastný portrét exotickej ženy, ktorého autorkou je Miriam Límová. Na výstave uvidíte figurálnu tvorbu aj kompozíciu troch grácií od Miroslava Korčáka.

Prekvapujúco širšie je zastúpené zátišie, všetko kvetinové. Pohybuje sa v rôznych polohách, od fantazijnejších až po úplne realistické. U Vlasty Peltznerovej-Rothovej sa objavuje zobrazenie kvetov z herbára v zaujímavej technike olejomaľby, kombinovanej s pozlacovaním. Aktuálny je aj zmysel pre dekoratívny prístup v zobrazení červených makov ako má Jana Hotařová, ale aj v realistickejšom ponímaní Milana Hruboša, ktoré prechádza v kytici poľných kvetov až do drobnopisných pestrofarebných tvarov u Jozefa Petroviča. Nechýba však ani monochrómna skladba makov Renáty Caletkovej. Oblasť sochárstva, zjavne ochudobnená odchodom Antona Hanzalíka v tomto roku, zastupuje momentálne jediný autor. Na výstave vyrastá v súlade z drevenej dosky reliéfna lineárna skladba z kameňa Ferdinanda Bolebrucha. V oblasti kresby sa objavuje tradičný záujem o krajinu historického prostredia Skalice, realizovanú tušom alebo farebnými ceruzkami v prácach Štefana Zajíčka. Inokedy ide o kresby farebnými ceruzkami s portrétnym námetom ilustratívneho charakteru, ako vystavuje Peter Kovarovič. Keramickú tvorbu znovu zastupuje hravá keramická plastika Petra Polláka, tentoraz s ovocným námetom. Vo fotografii pozorujeme v menšej miere inklináciu k zátišiu v interiéri, ako ukazuje Viera Drahošová a naopak smerovanie ku krajinárskej fotografii so záujmom o lesný interiér u Ivana Orgoňa.

Tým sme zároveň predstavili súčasných členov klubu. Ako však klub vznikol?
Klub výtvarníkov v Skalici vznikol v októbri 1977 s pôvodným názvom Klub neprofesionálnych výtvarníkov. Vznikol z iniciatívy Jána Patku, ktorý mal predchádzajúce skúsenosti zo svojho pôsobenia v trenčianskom združení výtvarníkov, a umeleckého historika Štefana Zajíčka. Ten v tom čase pracoval s Jánom Patkom v Záhorskom múzeu v Skalici. Predtým krátko pôsobil v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne a tiež poznal vyspelé združenie trenčianskych výtvarníkov. Po vzájomnej rozprave obidvaja dospeli k rozhodnutiu pokúsiť sa založiť podobné výtvarné združenie aj na Záhorí – v Skalici. Hneď nadviazali spoluprácu s Pavlom Fürstenzellerom, známym učiteľom výtvarnej výchovy na II. základnej škole na Mallého ulici a spoločne začali pátrať po možných budúcich členoch pripravovaného klubu. Napokon sa podarilo postupne sústrediť skupinu ľudí, zaoberajúcich sa výtvarným umením, ktorí boli ochotní a schopní pravidelne tvoriť a vystavovať.

Ján Patka sa stal prirodzene prvým zakladajúcim predsedom klubu. Kto boli ostatní zakladajúci členovia?
Odborným metodikom a kurátorom výstav bol Štefan Zajíček, hovorcom klubu postupne učiteľ výtvarnej výchovy Pavol Fürstenzeller. Tí boli spolu s Miladou Říhovou a neskôr s Jozefom Hertlom aj členmi výboru rodiaceho sa klubu výtvarníkov. Po Milade Říhovej grafickú úpravu publikácii neskôr prevzal Viktor Kováč. Postupne sa vo funkcii predsedu klubu po Jánovi Patkovi vystriedali Jozef Hertl, krátko Andrej Irša, potom Ferdinand Bolebruch a najnovšie Štefan Zajíček s tajomníčkou klubu Jarmilou Blahovou. Zriaďovateľom Klubu výtvarníkov je už od jeho vzniku mesto Skalica s vtedajšou riaditeľkou Domu kultúry Vierou Púchlou a s vtedajšími pracovníčkami Annou Osvaldovou Hornáčkou a Janou Šimkovou Koutnou.

Čo prináša klub na oplátku mestu Skalica?
Mesto, ktoré je našim zriaďovateľom, je vlastne jeho úradná a výkonná moc. Podporuje nás v mene všetkých a my zase za to odovzdávame to najlepšie z nás všetkým v meste. Vlastne vychovávame domácich divákov k väčšej estetickej náročnosti, ktorá obohacuje a skvalitňuje ich duchovné potreby, ale aj každodenný život. Môžu si s väčším estetickým vkusom vyberať potrebné predmety a veci alebo zariaďovať svoje domovy. Alebo si môžu kúpiť umelecké diela, ktoré ich domovy či pracovné priestory natrvalo okrášlia. Na prvý pohľad nepraktická voľnočasová výtvarná aktivita klubu, o ktorú nemusí nikto ani stáť, ani nemusí v praktickom živote nikomu vlastne chýbať, zrazu prekvapujúco ukáže svoju potrebnosť a užitočnosť.

Čo robí zo spoločnosti výtvarníkov klub?
Klub je už niečo, kam človek – umelec patrí. Okrem spoločného záujmu, ktorým je v tomto prípade výtvarné umenie, spája členov chuť stretávať sa a vyvíjať spoločnú činnosť. Od počiatku boli a dodnes sú tmelom pravidelné mesačné stretnutia, vždy v prvý piatok v mesiaci. Spoločne sa tu riešia organizačné otázky pri zabezpečení výstav, pri vydávaní publikácii a o neustálom hľadaní možností spolupráce s inými podobnými výtvarnými združeniami alebo organizáciami. Dôležitú úlohu v odbornom napredovaní členov klubu zohrávalo aj prinášanie svojich výtvarných prác a ich spoločné hodnotenie na pôde klubu. Potreba ďalšieho výtvarného vzdelávania členov klubu časom viedla k založeniu a využívaniu klubovej knižnice výtvarného umenia, ktorá sa vďaka podpore oddelenia kultúry mesta Skalica mohla postupne, aj keď skromne, dopĺňať.

Odborná literatúra však pravdepodobne nie je jediným zdrojom informácií a podnetov pre osobný rast členov …
Samozrejme, oveľa emotívnejšie a osobnejšie sú sympózia a kurzy, plenéry, výtvarno-vzdelávacia činnosť a spoločenské podujatia klubu. Tu sa dostávajú členovia priamo k tvorivej práci spolu s ďalšími tvorcami, najmä na spomínaných sympóziách alebo kurzoch. Priamy kontakt s ostatnými účastníkmi býva často veľmi podnetný a nezastupiteľný. Pri účasti na plenéri, obvykle maliarskom, sa autor priamo v teréne, či už doma alebo v zahraničí, ocitá zoči-voči pred vybraným motívom. Pre členov klubu to bývajú jedinečné inšpirujúce tvorivé skúsenosti. Navyše, najmä v sochárskej tvorbe sa takto príležitostne vytvorené diela stávajú súčasťou priestoru.

V oblasti sympózií a kurzov vytvoril z lipového dreva rezbár Ferdinand Bolebruch v roku 2021, roku svätého Jozefa, pre kláštor svätého Jozefa v Novom Meste nad Váhom sochu svätého Jozefa. Pre kaplnku svätého Jozefa v parku pri farskom kostole v Gbeloch vytvoril z lipového dreva sochu svätého Jozefa v nadživotnej veľkosti – dva a pol metrovú. Pre spomínanú kaplnku vytvoril aj menšiu (25 cm vysokú) sochu svätého Jozefa. Najnovšie vyrezal z lipového dreva sochu Matúša Čáka trenčianskeho v nadživotnej veľkosti, 2,20 metra vysokú. Je umiestnená na chate v Považskom Inovci. Členovia klubu obľubujú návštevy výstav aj profesionálneho umenia, či už v regionálnych inštitúciách ako napríklad v Slovenskej národnej galérii, ale aj v zahraničí, najčastejšie Galerii výtvarního umění v Hodoníne a viedenskej Albertine.

Je pre členov klubu dôležité stretávať sa nielen navzájom, ale aj s profesionálnymi výtvarníkmi?
Návštevy ateliérov výtvarných umelcov, nevynímajúc ani návštevy ateliérov samotných členov klubu, bývajú často zdrojom nezabudnuteľných osobných a tvorivých zážitkov. Sú veľmi obľúbenou súčasťou vzdelávania, poučenia a inšpirácie. Len si predstavte skutočnosť stretnúť sa zoči-voči v ateliéri s takými osobnosťami, velikánmi výtvarného vývoja ako sú sochári Jozef Fostro, Rudolf Uher alebo Tibor Bártfay, maliari Ján Želibský, už zosnulý Miroslav Cipár, Ľudovít Hološko alebo grafici zosnulý Albín Brunovský, Marián Komáček a podobne.

Čo sa stalo so spoločenskými podujatiami klubu počas pandémie?
Pandémia v posledných rokoch veľmi obmedzila pravidelné mesačné klubové stretnutia a z dôvodov opatrení sa neuskutočnili ani tradičné spoločenské stretnutia členov klubu na prelome rokov. Na druhej strane sme usporiadali v ostatnom dvojročí spolu päť výstav, z toho tri spoločné a dve samostatné, z nich jednu doma a dve v Českej republike. Výstava v Galérii u františkánov mala návštevnosť približne dvetisíc osôb. K výstavám sme vydali dve publikácie.

Pôsobia členovia klubu aj v profesionálnych výtvarných združeniach?
V profesionálnych výtvarných združeniach sú registrovaní siedmi členovia klubu. V Združení výtvarných umelcov západného Slovenska v Bratislave sú Jozef Chrena, Miroslav Korčák, Vlasta Peltznerová a Štefan Zajíček, ktorý je aj členom výboru. V Umeleckej besede slovenskej v Bratislave pôsobia Hana Annyotty – Veselá, ktorá je aj členkou dozornej rady, Miroslav Kinder a Štefan Zajíček. V zahraničí je v Sdružení výtvarných umělců moravských v Hodoníne Viktor Kováč a členom Zwiazku polskich plastyków je Jozef Chrena.

Kam sa bude uberať Klub výtvarníkov v Skalici v ďalších rokoch?
Teší nás, že tohtoročná členská výstava zastihla členov v plnej tvorivej aktivite. Už o päť rokov, ak nám dá Boh dobré zdravie, bude náš klub sláviť okrúhle päťdesiatiny. Nie je to ani príliš dlhý čas na prípravu knižného zhrnutia a zhodnotenia doterajšej mnohoročnej činnosti. Verím však, že sa nám spomínanú publikáciu podarí vydať. Dosiahnutými výsledkami si to Klub výtvarníkov v Skalici skutočne zaslúži.

Posledná odpoveď predsedu Klubu výtvarníkov v Skalici Štefana Zajíčka je súčasne vynikajúcim záverom rozhovoru. Ďakujeme za rozhovor a všetkým členom klubu, ako aj všetkým neprofesionálnym výtvarníkom, ktorí popri svojej práci zlepšujú svet, prajeme veľa

Redakcia