Ako už káže tradícia, Kozinský spolek súsedú (KSS) uskutočnil koštovanie a hodnotenie minuloročnej úrody hrozna. Vína z nej ocenili vinohradníci kozinári a ich priatelia a známi vo väčšine vzoriek červených ako výnimočne dobré.
PRAVIDLÁ MUSIA BYŤ
Ako dejisko tohto ročníka koštovania bola na rade búda pána Bielika, ale pre počet vinohradníkov sa konalo vo väčšej búde Janotových. Tá je, ako aj celé Horné Koziny, chránená Wintoperkom proti mokrohájskym vetrom a prehrievaná skorým jarným slniečkom. Organizáciou bol už tradične poverený Ján Butaš, ktorý tiež prispel svojou vzorkou. Prizvaný bol aj priateľ rodiny Macháčkovej, pán Šátek z Propastí. Ivan Masaryk, ktorý má búdu a vinohrad pri golfáči, prispel vzorkou pekného Vavrinca. Nakoniec bolo zúčastnených štrnásť a súťažných vzoriek 37. Hodnotilo sa na 100-bodovej stupnici. Pri toľkých vzorkách vína bola dôležitým bodom prestávka v polovici. Tentokrát sme okrem vody a kúskov chleba nepodávali žiadne jedlo, a tak som si musel vypočuť, že síce nie sú u Suchánkú, ale že som škrťa. Tváril som sa, že nerozumiem, keďže som len prišelec.
ZVÍŤAZIL GULÁŠ!
Proti Alibernetom, Dunajom a Cabernetom mali vína ako Frankovka, CW, André či Vavrinec hendikep. Tak aj dopadlo hodnotenie – víťazom sa stal Alibernet od Macháčkov, tesne za ním skončil Alibernet pána Šátka. Šátkova Frankovka bola tretia a až na štvrtom mieste bola Frankovka Janotových. Po vyhodnotení koštovky sa o vínach ešte rozprávalo, ale všetci spoločne chválili guľáš pani Janotovej a rôzne dobroty v duchu „čo si prinesieme, to si zjeme“.
Vyhodnotenie víťazného vína sprevádzala kultúrna vložka – Boris Janota predniesol básničku so slovami, ktoré mu boli zadané pri minuloročnom koštovaní – koštúfka, šibeňica, propasťe, paňički z golfáču, Koziny, Frankovka, pekný výhľad, moruša, adršpek, golf, c´est la vie a korešpondent. Do budúcej koštovky dostal zadanie nové. Zúčastnení páni kozinári Chmurčiak, Hránek, Cingel, Topel, Kozinka, Kolínek, Bielik, Tokoš a Macháčkovci sa spolu s prizvanými kamarátmi rozlúčili s prísľubom stretnutia o rok, tentokrát v búde pána Chmurčiaka.
Vzdávame hold kozinskej koštúfke!
Z Wintoperku cuzí chválá: „pekní víhľad máte“,
šak odfoťte si, vitlačte si, do izbi obraz dajte!
Kebi Vám to nestačilo, u golfu je domkú dost,
u Staňu si stejka dáte, Vám aj jemu pro radost!
Toto neni naša téma, do Kozin točím debatu,
do rímu fčil ustlat slova, co mám od Vás, od tatu.
Nebilo bi tejto chvilki, nebit spolku KáSS,
našim mrtvím kamarádom nech táto báseň na počest.
Že kolkí rok sa stretávame? Vlada Hránek vjedel bi,
pred odchodem na vječnost vípočet spustil pekelní.
Vísledek bil prekvapiví, ťažké počti nebili,
co je na tem šeckím k smíchu, nesmejte sa debili!
Chíbá nám tu korešpondent, co kroniku bi písal,
po koštúfke unavení s nama bi sa knísal.
Propaste, Žebráki, na nás Vi nemáte,
mi o víne mluvíme, Vi do sebja strkáte.
Najvíc je Frankovki, úžasne chutí,
paničkám z golfáču mišlenki mútí.
Oprskané blúzki, ruki jak obrúski,
veru s Vama bi sa robili kadejaké kúski.
No mi sme chlapi za vodú, ni to za zenitem,
kúlí vínku z našich Kozin sme v stavje znamenitém!
Naco bi nám bili babi, ešte k temu cuzí?
Nech sa druhí pro nevjeru propotení budzí!
Gdoví jak bi chutilo, víno z takej moruše,
dokrvava, z ní sladká šťáva, ked sa rozkúše.
Postupne sa naše vínka k temu dostávajú,
vplivem zemi otepleňá lepší sladkosť majú.
Krátkí je život náš, tak to už chodí,
nežne zní c‘est la vie, k vínu sa hodí.
Každí rok sú chute vínka v nečem vínimečné,
nech debati o nich sú vječné, no aj vjecné!
Fčil sa Vám já k nečemu aj priznám, že
nenašel mi pro adršpek gúgl žádní víznam,
pokát mi to dneska z Vás nigdo nevisvjetlí,
tak sa ste pri zadávaní nekerí asi sekli.
Ke Skalici váže sa povjest se šibenicú,
že enem pro nás bila, ni pro druhích za hranicú.
A hrdo zneje od nás vinarú tadi z Kozin:
„Vínečko z Kozin do šeckích dobrích rodin!“
Boris Janota