Na brehoch Moravy šantí vták – ohnivák,
perie mu plápolá ružovo, do biela,
iskričky padajú z hlohov a zo slivák
na temnú hladinu, v ktorej sa prezerá.
Beda je tomu, kto prechádza po hrádzi:
ak padne naňho hoc plamienok jediný,
vzbĺkne a zatúži vnoriť zrak horiaci
do očí temravých, iskrivej hlbiny.