Milá náhoda

K napísaniu nasledujúcich riadkov ma primäli ďakovné slová istej čitateľky Skalického Obzoru, z ktorých bola cítiť úcta, vďaka, nadšenie, elán – a milé spomienky. Pomyslela som si: Je to zaujímavý fenomén a náhoda, že sa rodia pekné slová na stránkach obnoveného vydávania Lichardovho Obzoru. Je to náhoda, že čitatelia, vlastne aj tvorcovia novín z radov Skaličanov, i tých, ktorí sa Skalice, a jej bohatých dejín, iba dotkli, majú pekné, milé pocity, či už pri tvorbe Obzoru alebo ak ho čítajú aj s odstupom času?

Nie som Skaličanka, aj keď ma s týmto mestom počas môjho života neraz spojila nejaká, a pre mňa zaujímavá, náhoda. Môj vklad pri tvorbe periodika ma často vnáša do príjemných okamžikov. Neraz som si pomyslela aké to mohlo byť, keď v roku 1863 začal Obzor odrážať život Skaličanov a súčasne im prinášať mnohé informácie, napomáhajúc vo formovaní ich ďalšieho života. A koľko krásnych, aj užitočných slov sa dostalo čitateľom bez rozdielu stavu, vzdelania a akoby vždy s láskou. Tak to na mňa pôsobí.

V kolektíve tvorcov periodika sa občas nad milými príhodami pousmejeme – a ja si pre seba podotknem, že sú to pekné náhody. S jednou sa chcem s čitateľmi podeliť.

Keď som pred pár týždňami ležala v posteli s poriadnou chrípkou (či kovidom), vyrušil ma telefonát. Dobrá kamarátka ma chcela potešiť, popriať skoré uzdravenie, avšak aj sa ma spýtať, či pracujem pre Skalický Obzor. Počudovala som sa… Vraj, jej syn Andrej, ktorý často cestuje ako tanečník po svete, jej hovoril, že v nejakom divadle na americkom kontinente objavil Skalický Obzor. Zo zvedavosti ho prelistoval a našiel v ňom moje meno. Pýtal sa mamy, či som to ja, jej známa. Telefonátu som nevenovala pozornosť, ani neviem kde to presne ten Adrejko bol. Až … došlo mi to neskôr… Skalický Obzor na americkom kontinente? Aká náhoda? Ako sa dostal do divadla v USA?

Iva Bukvová,
korektorka Obzoru