Most až do Normandie

Foto: archív autora
September 1992 – začiatok slovensko-francúzskeho priateľstva

Keď v septembri 1992 vstúpil do Kultúrneho domu v Skalici francúzsky žurnalista z Yvetot v Normandii Roger Devon, nebola to náhoda. Bol tu už v roku 1991, kedy sprevádzal francúzsku umeleckú skupinu a mal o ich vystúpení napísať článok do ich miestnych novín. Tentokrát vstúpil s úmyslom nadviazať kontakt medzi základnou školou v Skalici a školou v Normandii. Nápad pána Devona sa pracovníčkam kultúrneho domu zapáčil a mňa požiadali o jeho sprevádzanie, pretože hovorím po francúzsky. Tak som sa stal svedkom a súčasťou krásneho príbehu, dlhého dvadsaťpäť rokov.

AMITIÉ DUN – SKALICA

Roger Devon začal svoju púť najprv v Bratislave, potom pravdepodobne aj v iných mestách, avšak Skalica mu učarovala. Myšlienku ochotne prijala riaditeľka ZŠ Vajanského Viera Vydarená a na francúzskej strane riaditeľ ZŠ vo Fontaine le Dun Bernard Ducroix. Už nasledujúcu jar v roku 1993 pricestovali aj s pedagógmi francúzske deti. Všetci boli rozdelení a ubytovaní v rodinách skalických žiakov a Ducroix aj s manželkou Marie bývali u nás. Po týždennom pobyte odchádzali deti spokojné a Viera Vydarená s Benardom Ducroix sa dohodli, že na jeseň prídu zase skalické deti do Francúzska. Aj sa tak stalo a ako ich tlmočník som mal zase možnosť byť pri tom.

Archív autora
Písali o nás v zahraničnej tlači v roku 1992

ZÁUJEM PRERÁSTOL DO DRUŽBY

Jedným z našich prekvapení v Normandii bolo zistenie, že francúzske deti nadchli svojich rodičov, pretože tí nikdy vo východnom bloku neboli. Prejavili veľký záujem spoznať Skalicu a jej okolie. Všetko nadobudlo iný rozmer. Riešenie sa núkalo samo – s riaditeľom Ducroixom sme sa dohodli na vytvorení družobného vzťahu medzi Skalicou a Fontaine le Dun. S touto myšlienkou som oslovil pracovníčky kultúrneho domu a tiež aj vtedajšieho skalického primátora Michala Srholca, ktorý sľúbil podporu. Svoje slovo dodržal. Na strane Francúzov si organizáciu a starostlivosť vzal sám pán Ducroix, ktorý bol nielen riaditeľom základnej školy vo Fontaine le Dun, ale aj starostom obce La Gaillarde a súčasne vyšším poslancom za túto oblasť v Rouen. Už v nasledujúcom roku prišla skupina dospelých Francúzov.

ROK ČO ROK

Od tohto roku pretrváva priateľstvo medzi Normandiou a Skalicou a jej širokým okolím. Jedno leto chodia oni k nám a ďalšie leto my k nim. Vždy v posledný týždeň v júli. Pripravujeme pre nich rôzne zájazdy po Slovensku a Čechách a oni zase pre nás na krásne zaujímavé miesta Francúzska. Tak spoznávame naše krajiny navzájom a je zaujímavé sledovať zmeny na známych miestach počas štvrťstoročia. Je to netradičný, ale veľmi zaujímavý, spôsob dovolenky. Rozumieme si, aj keď nevieme dokonale ich jazyk. Snažia sa nám rozumieť, mnohí už čosi pochytili aj po slovensky, no v prvom rade to sú priatelia. Je zaujímavé vidieť ako žijú, ako varia, aký vedú spôsob života. Dúfam, že nám to vydrží aj naďalej, pretože poznaním sa posúvame a rastieme. Až do roku 2006 organizovali tieto pobyty Marie Bernard Ducroix a Edgar Bončo s Gabrielou Šperkerovou. Od tohto roku ich funkcie prebrala Odile Cauchy a Katarína Čulenová.

VŽDY MILÁ NÁVŠTEVA

Aj toho roku prileteli 21. júla naši priatelia do Bratislavy. Počas týždňa boli na dvojdňovom pobyte v Brne, išli na Velehrad, navštívili Archeoskanzen Modrá, Živú vodu Modrá, navštívili historickú tlačiareň v Skalici, boli na exkurzii v Západotlači, pozreli si predajňu staroorolského porcelánu. Obdivovali Zlatnícku dolinu i Mikulov. Francúzi sa v tomto roku zamerali na Moravu, nakoľko Slovensko majú skoro celé pochodené. Všetky rodiny sa stretli na slávnostnej večeri v Mestskej búde. Program bol bohatý, boli spokojní a musím podotknúť, že by sa nepodaril, keby sme nemali podporu MsÚ Skalica a aj obetavosti našich rodín. Všetci boli plní dojmov a v sobotu odlietali z Bratislavy späť do Francúzska.

Archív: p. Čulenová
Vedúce Odile Cauchy a Katarína Čulenová, tlmočník Michal Kováč

DO VIDENIA U VÁS

Na budúci rok nás pozvali zase k nim do Normandie. Aj nás tam čaká pekný program, ktorý pre nás nachystajú. Tiež chodíme koncom júla, chodíme však autobusom a cestou si urobíme zastávku s nocľahom v nejakom meste. Takto sme navštívili Nancy, Strasbourg, Bazilej, Metz, Reims atď. Cestou naspäť sa vždy zastavíme na jeden deň v Paríži. Je toho veľmi veľa, čo sme videli a ešte je toho veľmi veľa, čo sa dá vidieť. A tak sa tešíme na neznáme miesta a známe tváre.