Je známou pravdou, že naše ľudové umenie väčšmi oceňujú v zahraničí ako my sami. A skutočne je čo oceňovať! Musíme sa naučiť byť sebavedomí, to znamená vedieť o sebe: ak si nebudeme vážiť seba samých, nemôžeme očakávať vážnosť od iných. Každý národ sa musí starať o svoje miesto pod slnkom, ktoré ešte stále „svieti rovnako na všetkých“, ako v časoch veľkej obhajoby Konštantína Filozofa, keď po nej roku 867 pápež Hadrián II. posvätil v Ríme naše liturgické knihy. Tým postavil náš prvý spisovný jazyk na úroveň troch svetových bohoslužobných jazykov – latinčiny, gréčtiny a hebrejčiny. (Azda aj preto sme Cyrila a Metoda „adoptovali“ za svojich, keď sa v ankete Najväčší Slovák ocitli v prvej desiatke. Asi by neprotestovali.)
Naša duchovná kultúra, naša národná identita je plodom stáročných pevných kresťanských koreňov – a my sme povinní ju v tomto zmysle pred svetom prezentovať. Musíme si uvedomiť, že to, čo považujeme za samozrejmosť, samozrejmosťou nie je! Naša ľudová kultúra je vzácny duchovný poklad. Azda treba pripomenúť, akým hitom sa stali slovenské čipky roku 1889 na svetovej výstave v Paríži. A hádam si ešte mnohí spomenieme s akým spontánnym ohlasom sa vo svete stretávali vystúpenia Lúčnice, SĽUKu, ale aj menších folklórnych súborov – veď máme medzi sebou členov súboru Skaličan – tí vedia na túto tému povedať o svojich zážitkoch z prijatia v zahraničí!
Toto pripomenutie nie je volaním po návrate „do krpcov“. To, čo pôsobilo, bola prirodzená – a liečivá – vnútorná harmónia v čoraz väčšmi disharmonickom svete, ako Bachove, či Vivaldiho opusy. A nezaškodí pripomenúť aj fakt, že naša ľudová architektúra, kroje, stále očarúvajú zahraničných návštevníkov, ktorí k nám viac-menej pri nedostatočnej propagácii akoby zablúdia. Pripomeňme, že najkrajšie české rozprávkové filmy boli síce nakrútené na motívy Boženy Nemcovej, ale z jej očarenia slovenskými ľudovými rozprávkami, ktoré počas svojej návštevy u nás prostredníctvom Sama Chalupku a Janka Kráľa zozbierala a publikovala.
A nezabudnime na ľudové piesne – množstvo z nich je doslova duchovnými klenotmi svojou čistou priezračnosťou a poetickým iskrením – vybrúsené majstrovským citom minulých generácií do dokonalosti. Chráňme si svoje dedičstvo otcov a ceňme si aj my sami jeho skutočnú hodnotu! Je v ňom silný duchovný potenciál, po ktorom vyprahnutý svet začína byť smädný. Neskrývajme ho ako Popolušku v komore, ukážme ho svetu! Je to naša povinnosť.