Občianska náuka 04 – Rozpočet a provízium

Na počiatku roku 2020 sa Skalica prvýkrát v novodobej histórii mesta ocitla v rozpočtovom provizóriu. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli časť nepravidelnej rubriky „Občianska náuka“ venovať tejto aktuálnej téme. Pretože naším zámerom je v jednoduchosti priblížiť a vysvetliť danú tému občanovi, vopred upozorňujeme, že formulácie sú volené tak, aby boli zrozumiteľné laikom, teda, nejde o presné citácie zákona. Pre záujemcov však uvádzame aj čísla zákonov, v ktorých nájdete presné formulácie.

Na rozdiel od súkromnej sféry, mesto hospodári s verejnými („našimi“) financiami a majetkom, preto jeho príjmy a výdavky musia byť predvídateľné, kontrolovateľné a naplánované v rozpočte. Čo je rozpočet, ako sa tvorí a čím sa riadi je dané zákonmi a predpismi – to sa pokúsime vysvetliť na príkladoch z mesta Skalica (niektoré konkrétne príklady zo Skalice budeme uvádzať v zátvorkách a kurzívou).

ROZPOČET MESTA – VŠEOBECNE

Rozpočet mesta je základným ekonomickým nástrojom finančného hospodárenia mesta. Ide vlastne o plán hospodárenia na daný rok, podľa ktorého mesto hospodári (pod mestom rozumej primátor a mestský úrad na čele s prednostom). Základnou úlohou rozpočtu je zabezpečenie financovania mesta, jednak v príslušnom rozpočtovom roku, jednak s výhľadom najmenej na nasledujúce dva roky. Rozpočet na príslušný rozpočtový rok je po schválení zastupiteľstvom záväzný, avšak rozpočet na ďalšie dva roky iba orientačný a nezáväzný. Pravidlá vytvorenia rozpočtu určujú zákony a predpisy (zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy).
Rozpočet mesta vyjadruje finančné vzťahy mesta k:
• právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom, pôsobiacim na území mesta
• obyvateľom, žijúcim na tomto území
• štátu
• rozpočtovým organizáciám (školy, materské školy, ZUŠ, mestská knižnica, Jesénia a iné)
• príspevkovým organizáciám, zriadeným mestom a k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom (SMM, MHKM, Štíbor, Neinvestičný fond a iné)

OBSAH ROZPOČTU – Z ČOHO SA SKLADÁ

Rozpočet sa skladá z troch častí:
• Bežný rozpočet
• Kapitálový rozpočet
• Finančné operácie
Rozdiel medzi tromi rozpočtami priblížime na príklade domácnosti. Príjem z práce a výdaj na nákup potravín, školné pre deti, elektrinu, plyn by boli v rozpočte BEŽNOM. Kúpa, či predaj domu, vinohradu by sa nachádzali v rozpočte KAPITÁLOVOM. A ak by chýbali financie napríklad na kúpu domu a brali sme si úver, alebo už dajakú pôžičku splácali, tie sú vo FINANČNÝCH OPERACIÁCH.

BEŽNÝ ROZPOČET

Tvoria ho bežné príjmy a výdavky.
A. BEŽNÉ PRÍJMY
Podiel výnosu dane z príjmu od štátu – tzv. podielová daň (o použití rozhoduje mesto). Je vlastne prísunom financií do mesta od štátu a je najväčším a pravidelným mesačným príjmom mesta. Zákon ustanovuje, že mestu prináleží z výnosu dane z príjmu 70 percent (zákon č. 564/2004 Z. z.)
Vlastné daňové príjmy – tzv. miestne dane a poplatky (o použití rozhoduje mesto). Dane a poplatky ustanovuje a ich výšku v medziach zákona určuje mesto. Napríklad: daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, poplatok za miestny rozvoj pri stavebnom konaní a iné (zákon č. 582/2004 Z. z. a zákon 447/2015 Z. z.)
• Vlastné nedaňové príjmy – príjmy z podnikania a vlastníctva majetku mesta. Napríklad: vysoký podiel tvoria prenájmy nájomných bytov (Lúčky, Tehelňa a iné), prenájom budov (Dom zdravia Ministerstvu vnútra SR a iné), prenájmy pozemkov (zo stánkov v neplatenej zóne počas Skalických dní a iné), z činnosti mesta (pokuty, penále uložené mestom a iné) a z majetkovej účasti na podnikaní právnických osôb, kde má mesto podiel – dividendy (VEPOS, BVS a iné)
Ostatné príjmy, napríklad dary, výnosy z dobrovoľných zbierok, bežné granty a transfery (to je dotácie zo štátneho rozpočtu na chod úradov – matričný úrad, stavebný úrad, školský úrad, štátny fond rozvoja bývania, ďalej tiež financie na sociálne služby, na vzdelávacie procesy na školách alebo náklady na voľby), dotácie zo štátnych fondov (napríklad na drobné projekty typu kultúrne podujatia), účelové dotácie z rozpočtu VÚC (na opravu Pomníka padlých na Potočnej, Deň zdravia, Wanadoo), prostriedky z Európskej únie určené na konkrétny účel (Rezbárske sympózium, monografia Skalice a iné)

B. BEŽNÉ VÝDAVKY
Slúžia na zabezpečenie činnosti samosprávy. Napríklad na:
– mzdy a odvody zamestnancov (jedna z najväčších položiek, tak ako v iných mestách)
– správu a údržbu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, cintorína, kultúrnych, športových zariadení, kultúrnych pamiatok mesta (spravuje SMM)
– verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom (spravuje VEPOS), udržiavanie čistoty v meste (spravuje SMM cez VEPOS), správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia (spravuje SMM)
– ochranu životného prostredia
– vzdelávanie (činnosť škôl, materských škôl, ZUŠ, Centra voľného času), kultúru (napríklad Skalické dni, Trdlofest, plesy, koncerty, výstavy, Musica Sacra, …), záujmovú umeleckú činnosť, šport (budovanie, údržba a opravy športovísk, dotácie športovým združeniam, Rozprávkový pochod)
– správu trhovísk (SMM)
– mestskú políciu
– sociálnu starostlivosť (činnosť Štíbora, Jesénie a pod.)
– a iné

KAPITÁLOVÝ ROZPOČET

Tvoria ho kapitálové príjmy a výdavky.
A. KAPITÁLOVÉ PRÍJMY
Príjmy z prevodu vlastníctva majetku mesta (predaj pozemkov a stavieb), kapitálové granty a transfery, to je prostriedky z Európskej únie na konkrétny investičný účel (oprava Jezuitského kostola, rekonštrukcia centrálnej mestskej zóny, budovanie cyklotrasy, vysadenie vinohradov, prvá rekonštrukcia MÚ a iné), dotácie zo štátneho rozpočtu a zo štátnych fondov (vybudovanie bytového domu Štvrte na Jazernom poli, kamerového systému, ihriska, oprava hradieb v nemocnici, hasičskej zbrojnice, materskej školy, strechy rotundy a iné)
Kapitálový príjem môže byť použitý iba na kapitálový výdaj a výdavkové finančné operácie (nie na bežné výdaje)!
B. KAPITÁLOVÉ VÝDAVKY
Slúžia na financovanie investičných potrieb mesta a uhrádzajú:
– investičné zámery na konkrétne investičné akcie (bytový dom Štvrte na Jazernom poli, cyklotrasy a iné)
– výdavky spojené so zhodnocovaním majetku mesta (nákup pozemkov a budov, modernizácia Domu zdravia, oprava MŠ, hasičskej zbrojnice a iné)
– výdavky, vyplývajúce zo spolupráce s inými mestami a z medzinárodnej spolupráce

FINANČNÉ OPERÁCIE

Vykonávajú sa nimi prevody z peňažných fondov mesta, realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Nie sú súčasťou bežných ani kapitálových príjmov a výdavkov rozpočtu mesta (i keď s nimi súvisia). Sú to:
príjmové finančné operácie (príjem z bankových úverov a iné)
výdavkové finančné operácie (splácanie úverov, pôžičiek, leasing budovy školy a iné)

ROZPOČTOVY PROCES – TVORBA, SCHVAĽOVANIE

Rozpočtový proces upravuje Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy č. 523/2004 Z. z. a v podrobnostiach zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Etapy rozpočtového procesu:
• príprava, tvorba, zostavenie návrhu rozpočtu (zostavuje MÚ na čele s prednostom, pod vedením primátora)
• schválenie rozpočtového procesu a návrhu rozpočtu (odborné stanovisko kontrolóra, schvaľuje mestské zastupiteľstvo, ďalej MsZ)
• rozpis a realizácia rozpočtu (MÚ na čele s prednostom)
• analýza a priebežné monitorovanie rozpočtu (Analýza – kontrolór, Monitorovanie – ekonomické oddelenie MÚ)
• hodnotenie rozpočtu (kontrolór a audítor)
• zostavenie a schválenie záverečného účtu (pripraví MÚ, odborné stanovisko dáva kontrolór a schvaľuje MsZ)

PRÍPRAVA ROZPOČTU
Návrh rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a na ďalšie dva roky zostavuje a za jeho zostavenie podľa zákona je zodpovedné mesto, pod vedením primátora. Mesto je povinné zostaviť svoj bežný aj kapitálový rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Za určitých, presne stanovených podmienok daných zákonom (č. 583/2004 §10 ods. 7), umožňuje zostaviť bežný i kapitálový rozpočet aj ako schodkový.

SCHVAĽOVANIE ROZPOČTU
Mesto je povinné zverejniť návrh rozpočtu najmenej 15 dní pred rokovaním v zastupiteľstve na úradnej tabuli mesta a na webovom sídle mesta. Dňom vyvesenia návrhu začne plynúť najmenej 10-dňová lehota na pripomienky (lehota je priamo zo zákona, je vhodné, ak mesto o nej informuje najneskôr pri zverejnení návrhu rozpočtu). Počas tejto lehoty môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu rozpočtu (v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na mestskom úrade). Uplatnená pripomienka nesmie byť anonymná. Ak nie je pripomienka zdôvodnená, nemusí k nej mesto prihliadať. Nasleduje vyhodnotenie pripomienok a zapracovanie tých, ktorým mesto vyhovelo.

Návrh rozpočtu – upravený o pripomienky, ktorým bolo vyhovené – musí mesto predložiť poslancom najneskôr tri dni pred rokovaním MsZ o návrhu rozpočtu. Takto upravený rozpočet už mesto nemá povinnosť zverejniť na úradnej tabuli. Etapa pripomienkovania návrhu sa musí uskutočniť vždy. Mesto má povinnosť zdôvodniť svoj postoj, na základe ktorého vyhovel alebo nevyhovel pripomienke. Zdôvodňujú sa všetky správne uplatnené pripomienky (teda, mimo anonymov a neodôvodnených). Mesto má povinnosť zdôvodnenia postoja (vyhovel/nevyhovel) písomne predložiť poslancom na rokovanie MsZ (zdôvodnenia musia byť zaznamenané aj v zápisnici rokovania MsZ – týmto je o stave pripomienok informovaná verejnosť).
Návrhy rozpočtov predkladá primátor na schválenie zastupiteľstvu. Návrh rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje zastupiteľstvo uznesením a po schválení sa stáva záväzným. Rozpočet na ďalšie dva roky zastupiteľstvo iba berie na vedomie, je orientačný (nemá záväzný charakter).
V priebehu roka zastupiteľstvo:
• schvaľuje zmeny rozpočtu
• kontroluje čerpanie rozpočtu
• schvaľuje záverečný účet (záverečný účet je vyhodnotenie rozpočtu a reálneho hospodárenia po ukončení roku).

ROZPOČTOVÉ PROVIZÓRIUM

Ak do 31. decembra nedôjde k schváleniu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok, mesto hospodári od 1. januára nového roku podľa rozpočtového provizória. Provizórium trvá až do schválenia rozpočtu mesta, no mesto môže byť v rozpočtovom provizóriu počas celého roka. Rozpočtové provizórium upravuje § 11 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Mesto hospodári podľa schváleného rozpočtu predchádzajúceho roka, pričom výdavky, uskutočnené počas provizória, nesmú v každom mesiaci presiahnuť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu mesta predchádzajúceho roka. Výnimky prekročenia 1/12 sú stanovené a dané zákonom. Počas rozpočtového provizória mesto napríklad nemôže poskytovať dotácie (výnimky sú stanovené osobitnými predpismi). Napríklad v Skalici sa blokácia dotácií týka MMF, Sokola a ďalších športových klubov, a tiež Ligy proti rakovine, rodičovských združení škôl a iných.

Na príklade v domácnosti sa dá toto provizórium vysvetliť tak, že obmedzíte výdaje na nutné minimum – nechodíte na plesy, nekupujete domy, či pozemky, nechodíte na kultúrne podujatia, festivaly, ani nerobíte ohňostroje, nekupujete časopisy, či noviny, tablety, počítače, ani autá, avšak platíte za spotrebu elektriny, plynu, za jedlo, školné pre deti, vzdelávacie knihy pre rodinu súvisiace so štúdiom či prácou, PHM na dopravu do práce či školy. Ide o „šetriaci režim“, ktorý sa javí fajn a bez finančného plánu je určite bezpečným postupom, avšak, ak vám niekto dá financie (dotácie), nemôžete ich behom provizória investovať do rozvoja rodiny a domova (napríklad rozbehnúť firmu, ktorá by zabezpečila ďalší príjem do domácnosti) a domácnosť stagnuje. Preto treba čo najrýchlejšie a zodpovedne pripraviť finančný plán. Ten – ako to všetci poznáme – bude aj tak potrebné upravovať podľa reálnych skutočností, ktoré život prinesie.