Občianska náuka 02 – Základné právne predpisy

V minulom čísle Obzoru sme sa venovali vysvetleniu poradia dôležitosti a, teda, nadradenosti jednotlivých právnych predpisov. Keďže opakovanie je matkou múdrosti, tak pre osvieženie pamäti ich opäť vymenujeme. Sú to ústava, zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, VZN VÚC, VZN mesta, uznesenia zastupiteľstva, vnútorné predpisy mesta.

Dnes vám predstavíme niektoré konkrétne zákony z tých, s ktorými sa občania stretávajú najviac. Zákony sú často veľmi obsiahle a zložité, preto sme sa v spolupráci s odborníkmi pokúsili, pre naše lepšie zorientovanie sa, v zjednodušenej forme popísať pri jednotlivých zákonoch ich funkciu a obsah. Uvedomme si, že zákony sú určené na úpravu spoločenských vzťahov medzi občanmi a verejnými inštitúciami a nemali by byť žiadnou stranou zneužívané.

Základné právne predpisy:

  • Ústava SR č. 460/1992 Zb. V článkoch 64 až 71 ustanovuje za základ územnej samosprávy mesto. Napríklad ustanovuje orgány obce, s odkazom na to, že podrobnosti upravia osobitné zákony.

 

  • Ústavný zákon SR č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Vzťahuje sa na primátora a poslancov mestských zastupiteľstiev, teda tam, kde hrozí riziko, že pri plnení právomoci sa naskytne príležitosť na uprednostnenie osobného záujmu pred verejným, resp. na zneužitie funkcie za účelom získania neoprávnených výhod pre seba či blízkych. Zákon zakazuje napríklad prijímať dary ako aj využívať funkciu a získané informácie vo svoj prospech. Zakotvuje povinnosti funkcionárov mesta, medzi inými nezlučiteľnosť funkcií a povinnosť oznamovania majetkových pomerov. V prípade neoznámenia majetkových pomerov primátora a poslancov im môže mestské zastupiteľstvo uložiť pokutu za neoznámenie majetkových pomerov vo výške 1/12 ich mesačného platu (odmeny), ale nemôže ich odvolať z funkcie.

 

  • Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je základom legislatívy pre samosprávu mesta. Upravuje pravidlá riadenia v samospráve a nezávislosti riadenia od štátu a spravovania si svojich veci. Je „bibliou“ každého mesta.

 

  • Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí – hovorí o hospodárení mesta so svojím majetkom. Mesto s majetkom hospodári samostatne. Majetok tvoria nehnuteľnosti (napríklad budovy), hnuteľné veci (napríklad automobily), majetkové práva, finančné prostriedky a pohľadávky. Zákon medzi iným určuje spôsoby predaja majetku a to: cez znalecký posudok, súťaž, dražbu alebo „dôvod hodný osobného zreteľa“. Spôsob predaja musí schváliť zastupiteľstvo (1. krok), následne schvaľuje aj samotný predaj (2. krok). Dôvod hodný osobitného zreteľa znamená, že ide o výnimočný spôsob prevodu majetku mesta a mal by byť náležite zdôvodnený. Napríklad predaj pozemku pred rodinným domom občana (predzáhradka), ktorý mesto nemá šancu využívať, má s ním len náklady a občan by sa oň staral vo svojej réžii. Mali by sme si uvedomiť, že majetok mesta je budovaný po stáročia. Je našou povinnosťou zodpovedne hospodáriť s majetkom našich predkov a chrániť ho.

 

  • Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Tento zákon upravuje pravidlá pre rozpočet mesta. Rozpočet je nástroj na kontrolu príjmov, ale hlavne výdavkov mesta. Schvaľuje ho zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Zastupiteľstvom musia byť schvaľované aj všetky zmeny rozpočtu. Zákon popisuje finančné vzťahy k firmám, podnikateľom, obyvateľom mesta, ale i k štátu a iným mestám a obciam.

 

  • Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov. Zákon upravuje právne postavenie primátorov. Funkcia primátora sa nevykonáva v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce, avšak na účely dovolenky, stravovania sa Zákonník práce primerane vzťahuje. Zákon napríklad ustanovuje minimálnu výšku mesačného platu primátora, ktorá závisí od počtu obyvateľov a priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalej určuje odstupné pre primátora končiaceho vo funkcii. Tiež určuje, že na preplatenie nevyčerpanej dovolenky za predchádzajúci kalendárny rok je potrebný súhlas zastupiteľstva.

 

  • Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Zákon upravuje úlohy, organizáciu, práva a povinnosti príslušníkov mestskej polície. Mesto políciu zriaďuje a ruší všeobecne záväzným nariadením. Polícia je nástrojom mesta pri zabezpečovaní verejného poriadku, ochrany životného prostredia a plnení úloh, vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení, uznesení zastupiteľstva a rozhodnutia primátora. Náčelníka mestskej polície volí a odvoláva zastupiteľstvo na návrh primátora.

 

  • Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tento zákon je nástrojom občanov, určený na verejnú kontrolu činnosti mesta. Na žiadosť občana má mesto vo väčšine prípadov termín na odpoveď v dĺžke 8 pracovných dní. Pri nedodržaní termínu ide o nečinnosť. Nečinnosť, neúplná či nepravdivá odpoveď je postihnuteľná. Zákon platí aj pre organizácie so 100-percentným podielom mesta, napríklad SMM. Žiadosť možno podať písomne, ústne alebo elektronicky. Na žiadosti musí byť uvedené komu je určená (mestský úrad), meno žiadateľa, jeho adresa, aké informácie žiada sprístupniť a aký spôsob navrhuje (v papierovej forme, elektronicky, …). V prípade, že mestský úrad rozhodne o úplnom či čiastočnom nesprístupnení informácií, môže občan podať odvolanie primátorovi. Následne o sprístupnení rozhoduje primátor. Ak by ani primátor nevyhovel a žiadateľ mal pocit, že je poškodzovaný vo svojich právach, môže sa obrátiť so žalobou na súd.

 

  • Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prokurátor vo vzťahu k mestskému úradu, primátorovi alebo poslancom vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov z ich strany. Preskúmava dodržiavanie zákonov, zákonnosť uznesení zastupiteľstiev a tiež aj všeobecne záväzných nariadení. Prokurátor vykonáva svoju činnosť na základe zákona, no rovnako i na základe vlastného alebo vonkajšieho podnetu. Podnet na prešetrenie môže dať i občan mesta. V prípade, že občan nesúhlasí s verdiktom prokurátora, môže sa obrátiť so žalobou na súd.

 

  • Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Vzťahuje sa na konanie, v ktorom mesto rozhoduje o konkrétnych (individuálnych) právach a povinnostiach občanov a firiem. Sú to napríklad konanie o vydaní stavebného povolenia, súhlas na výrub drevín, či uloženie pokuty v blokovom konaní. Správny poriadok je univerzálny procesnoprávny predpis, to znamená, že upravuje proces – pravidlá pri rozhodovaní (predvolanie, začatie konania, doručovanie, náležitosti rozhodnutia, odvolanie a podobne).

Znenie zákonov nájdete na www.slov-lex.sk (garantované informácie) alebo na www.zakonypreludi.sk (prehľadnejšia orientácia na stránkach).

Záverom by sme radi poukázali na niektoré skutočnosti, na ktoré zameriava pozornosť na školeniach sudca krajského súdu v Prešove JUDr. Marian Hoffmann, PhD. Odborník upozorňuje na to, že uplatňovanie zákona sa musí pohybovať po časovej osi. V praxi to znamená, že sa aplikuje zákon, ktorý bol platný v čase, kedy sa daná udalosť stala.

Ďalej odporúča v zmluvách, ktoré mesto uzatvára, nepoužívať pojem obchodné tajomstvo. Na súde by s veľkou pravdepodobnosťou nebolo uznané.

A ešte niečo – podľa menovaného sudcu sú zákony vykladané dvomi spôsobmi – slušne alebo zlomyseľne. Slušným sa myslí aplikácia zákona v jeho podstate, zlomyseľným výkladom je „ohýbanie zákona“ za daným účelom. Ktorý spôsob výkladu si vyberieme, to už je iba na nás. A to nám nenariadi žiadny zákon, jedine naša morálka.