„Po skládkach sú spaľovne druhou najhoršou možnosťou nakladania s odpadmi…“

Skalické polia, archív redakcie

Ako riešia likvidáciu komunálneho odpadu vyspelé krajiny Európy? Aké postavenie v tom majú v súčasnosti spaľovne? Aké sú moderné trendy a možnosti riešenia tohto problému? Odpovede na otázky, ktoré kladie situácia v našom meste, nám poskytol Ing. Ladislav Hegyi, ktorý od roku 2019 pôsobí ako odborný poradca podpredsedu Európskeho parlamentu pre oblasť udržateľného rozvoja.

PODPORUJE EÚ SPAĽOVANIE ODPADU?

Európska únia osobitne nepodporuje výstavbu nových spaľovní odpadov. V legislatíve EÚ sú spaľovne odpadov s využitím energie kategorizované ako energetické zhodnocovanie odpadov. Niektoré štúdie ukazujú, že pre nízku účinnosť výroby energie by mali byť kategorizované skôr ako zriadenia pre zneškodňovanie odpadov, podobne ako skládky. Sú druhou najhoršou legálnou možnosťou nakladania s odpadmi, tou poslednou sú skládky. Pristúpiť k energetickému zhodnocovaniu odpadov môžeme až vtedy, ak vyčerpáme možnosti predchádzania vzniku odpadov, opätovného používania recyklácie. Energeticky zhodnocovať nemôžme odpady, ktoré sú recyklovateľné.

Štrukturálne a investičné fondy EÚ neposkytujú investície do výstavby nových spaľovaní odpadov s využitím energie, podporujú naopak tie aktivity, ktoré sú environmentálne šetrnejšie a v hierarchii legislatívy EÚ sú nadradené spaľovaniu odpadov s využitím energie – znižovanie vzniku odpadov, opätovné používanie, recykláciu. Aj v tzv. taxonómii zelených investícií EÚ nie sú spaľovne komunálnych (a priemyselných, nie nebezpečných) odpadov kategorizované ako environmentálne udržateľné a nemôžu využiť výhody z toho plynúce. Naopak, napríklad recyklácia je považovaná za udržateľnú investíciu a môže využívať súvisiace ekonomické výhody.

Jedinou čiastočnou, kritizovanou výnimkou bol Modernizačný fond, aj tu však išlo o podmienenú možnosť podpory, kedy podľa doterajších pravidiel bolo spaľovanie odpadov oprávnené na štátnu pomoc len vtedy, ak sa dodržiavala hierarchia odpadov. Takéto podmienky boli a sú v strednej a východnej Európe zriedkavé. Naviac, od januára 2025 už ani z neho nie je reálne získať verejné financie, ak orgány verejnej správy uplatnia zásadu „nespôsobiť významnú škodu“ podľa taxonómie zelených investícií, teda, aby hospodárske činnosti, ktoré dostávajú verejnú podporu, nemali negatívny vplyv na životné prostredie, ani na iné environmentálne ciele.

Skalické polia, archív redakcie

PREČO NIEKTORÉ ŠTÁTY EÚ USTUPUJÚ OD BUDOVANIA SPAĽOVNÍ?

Legislatíva EÚ a Slovenska stanovuje, že pristúpiť k energetickému zhodnocovaniu odpadov môžeme len v prípade odpadov, ktoré nedokážeme recyklovať. Nerecyklovateľného odpadu je však veľmi málo. V správe Ministerstva životného prostredia, výživy a vidieka Spojeného kráľovstva z roku 2020 sa napríklad uvádza, že len približne 8 % zvyškového odpadu je ťažko recyklovateľných a ťažko nahraditeľných. Aj analýzy zmesového komunálneho odpadu preukázali, že až 80% z neho je možné ešte vytriediť.

Najhoršia situácia je, samozrejme, v európskych krajinách, kde vybudovali kapacity ešte väčšie než je množstvo odpadu na spálenie v ich regióne, či domovskej krajine a museli začať odpady dovážať z iných krajín. To môžeme charakterizovať aj ako dovoz emisií. Švédsko po roku 2017 muselo dovážať do svojich spaľovní ročne 1,4 až 1,6 miliónov ton odpadov. Na rok 2027 experti odhadujú nutnosť dovozu odpadov v množstve 1 až 1,9 miliónov ton odpadov, v závislosti od stupňa triedenia komunálneho odpadu a vývoja spaľovacích kapacít. To potvrdzuje, spolu so skúsenosťami z praxe, že ak sa postaví spaľovňa komunálnych odpadov v regióne kde pre ňu nie je realisticky dostatok nerecyklovateľných odpadov, ktoré môže získavať počas ďalších desiatok rokov, môže to riešiť len tromi spôsobmi – potláčaním triedeného zberu na recykláciu, dovozom odpadov zo zahraničia alebo zvyšovaním poplatkov za odpady pre miestnych podnikateľov. Dôvodom je, že spaľovne komunálnych odpadov s využitím energie sú veľmi nákladným zariadením s dlhou životnosťou a dlhou dobou splácania. Potrebujú kontinuálny prísun veľkého množstva odpadov z dôvodov ekonomickej návratnosti, aj z technických dôvodov.

Dánsko pred časom vybudovalo nadmerné kapacity spaľovní odpadov, čo dlhodobo brzdí rozvoj jeho triedenia a recyklácie, ktorá sa už takmer 20 rokov pohybuje len na úrovni okolo 45 percent a v roku 2020 ani nesplnilo minimálny cieľ recyklácie na úrovni 50 percent, daný legislatívou EÚ. Vzhľadom na potrebu plniť zvyšujúce sa ciele recyklácie komunálneho odpadu (v roku 2025 recyklovať 55% a v roku 2035 až 65% z celkového množstva) súťažia stále viac o časť odpadov s recyklačnými zariadeniami, a nemajú ich dostatok v predimenzovaných spaľovniach. Spaľovne odpadov v Dánsku musia dovážať státisíce ton odpadov ročne a produkujú veľké množstvá emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatickú krízu – v roku 2019 vyprodukovali až 1,6 mil. ton emisií fosílneho CO2. Reakciou dánskej vlády bol plán v nasledujúcom desaťročí znížiť kapacity spaľovania odpadov o 30 percent , zaviesť recyklačný systém s desiatimi rôznymi prúdmi odpadu a znížiť množstvo odpadu, ktorý sa dováža do spaľovní.

V EÚ pribúdajú krajiny a regióny, ktoré idú zatvárať časť svojich kapacít spaľovní odpadov alebo vyhlásili moratóriá na výstavbu nových spaľovní odpadov. Okrem Dánska plánuje zatvoriť časť kapacít spaľovní odpadov aj Flámsko a Katalánsko. Škótsko, Wales a viaceré regióny v Taliansku zaviedli moratórium na výstavbu nových spaľovní.

Prístav Skalica na Baťovom kanáli, archív redakcie

AKO ĎALEKO SÚ V NAKLADANÍ S KOMUNÁLNYM ODPADOM TÍ NAJLEPŠÍ?

Prax z najlepších regiónov EÚ ukazuje, že v súčasnosti je možné dosiahnuť mieru triedeného zberu pre recykláciu komunálnych odpadov 75 až 90 percent a stanoviť si cieľ vytriedenia odpadov pre recykláciu približne 90%. Miera samotnej recyklácie komunálnych odpadov dosahuje už dnes v praxi v niektorých regiónoch EÚ okolo 80 %, s cieľom dosiahnuť jej mieru približne, resp. mierne nad 90 %. Napríklad región Treviso v Taliansku s 554 tisíc obyvateľmi a 50 samosprávami dosahoval ešte pred dvadsiatimi rokmi mieru triedenia pre recykláciu len okolo 20%. V roku 2022 už dosahovali v Trevise mieru triedeného zberu odpadov pre recykláciu 89,9% a produkciu zmesového odpadu znížili na 40 kg/rok na obyvateľa.

AKÁ JE SLOVENSKÁ LEGISLATÍVA PRE SPAĽOVNE A JEJ VYMÁHANIE V RÁMCI EÚ?

Naša legislatíva preberá legislatívu EÚ. Problémom je však dôsledné dodržiavanie tých častí, ktoré investorom kontroverzných zriadení, ako sú spaľovne odpadov, nevyhovujú. Napríklad dokumentácia navrhovaných spaľovní odpadov na Slovensku v procese posudzovania vplyvov opakovane nezohľadňovala vplyv cieľov a opatrení viacerých strategických a legislatívnych dokumentov a vykonávacích predpisov EÚ, alebo ich zohľadňovala nekorektne. Ide napríklad o Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (2020); Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve; Oznámenie Komisie „ Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve“ a ďalšie.

Naviac sa pripravujú ďalšie zmeny legislatívy, ktoré v prípade schválenia budú mať vplyv na náklady spaľovní odpadov. Napríklad, či od roku 2028 spaľovne komunálnych odpadov začnú platiť za svoje emisie skleníkových plynov tak ako iné emisné zdroje.

AKO PRESNÉ A PRÍSNE JE POSUDZOVANIE VPLYVOV NA PROSTREDIE?

Teoreticky je legislatívne podmienený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie nástrojom, ktorý môže prispieť k znižovaniu negatívnych vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a zdravie ľudí tým, že ich posudzuje a stanovuje odporúčania ešte pred ich realizáciou. Kvalita, nezávislosť a objektívnosť procesu posudzovania vplyvov však závisí od jej vykonávateľov. Je potrebné uviesť, že v štátnej správe životného prostredia a aj medzi odborníkmi, ktorí posudzujú vplyvy, nájdeme poctivých, usilovných profesionálov, ktorí robia maximum možného v rámci neľahkých podmienok. Avšak nie raz som sa pri posudzovaní vplyvov stretol s úradníkmi, firmami a posudzovateľmi, o ktorých by som to nemohol povedať.

Formálne vzdelanie a formálna odbornosť v istej oblasti je dôležitá, ale sama o sebe automaticky nechráni pred rizikami predpojatosti aj v niektorých odborných otázkach a ani automaticky nezaručuje dostatok potrebných vedomostí na objektívne a dôsledné posúdenie navrhovanej činnosti v jej celistvosti. Nezaručuje citlivosť prístupu k miestnym obyvateľom, ich právam na ochranu zdravia a zdravého životného prostredia. Aj preto máme proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom má v optimálnom prípade prevážiť pravda, najnovšie vedecky, odborne podložené fakty a dáta, dôsledné zvažovanie súvislostí, kumulatívnych vplyvov atď. A ministerstvo životného prostredia má mať dostatočné odborné kapacity, aby dokázalo rozlíšiť pravdu od tendenčnej manipulácie, klamstva.

Jeden príklad za všetky: Pri posudzovaní navrhovanej spaľovne komunálnych odpadov v Šali bol odborný posudok v procese posudzovania vplyvov tendenčný a predpojatý, obsahoval množstvo chýb, skresľujúcich tvrdení, zastaralých, dávno neplatných tvrdení, neraz bez zdrojov, alebo ako zdroje svojich tvrdení pani posudzovateľka uviedla youtube videá, stránky lobbistických skupín finančne profitujúcich zo spaľovní odpadov, web stránky, ktoré publikovali konšpiračné články. Nedokázala ani tak základnú vec ako korektne vypočítať mieru recyklácie.

Skalické rybníky, archív redakcie

MAJÚ SPAĽOVNE NA SLOVENSKU BUDÚCNOSŤ?

Spaľovne komunálnych odpadov nie sú jedinou a ani najvhodnejšou technológiou pre nakladanie so zmesovým, nevytriedeným odpadom. Dnes už máme viaceré moderné technológie a motivačné postupy, ktoré dokážu zvýšiť mieru recyklácie a znížiť skládkovanie na požadovanú úroveň pod 10 percent aj bez spaľovní. Environmentálne a klimaticky vhodným prístupom je kombinácia činností a technológií v závislosti od miestnych podmienok a potrieb:

• Rozvoj predchádzania vzniku odpadov a opätovné použitie, napríklad rozvojom centier opätovného používania, opráv, podporou domáceho kompostovania atď.

• Motivačný triedený zber pre recykláciu, využívajúci množstevný poplatok za odpad (teda, platenia podľa množstva zmesového odpadu, zapojenia do triedeného zberu atď.) s dostatočne hustou infraštruktúrou triedeného zberu (teda, pohodlným systémom triedenia pre obyvateľov s blízkou dostupnosťou nádob). Cieľom by malo byť postupne dosahovať do roku 2035 miery triedenia pre recykláciu čo najviac nad 70 percent. Osobitný dôraz je potrebné klásť na triedenie a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov kompostovaním, alebo anaeróbnou digesciou.

Skalický vinohrad, archív redakcie

Pre riešenie zmesového komunálneho odpadu je k dispozícii viacero environmentálne šetrnejších technológií a postupov.

Práve environmentálne šetrnejších technológií a postupov máme v súčasnosti k dispozícii už celý rad. Pokročilá technológia úpravy a dotrieďovania odpadov, zvyšujúca mieru recyklácie „Materiálové zhodnocovanie a biologická úprava“ (MRBT) je proces predúpravy zmesového odpadu pred zneškodnením, s cieľom získať viac materiálov na recykláciu. Celkový odklon od skládkovania sa v niektorých prevádzkach môže blížiť k päťdesiatim percentám. Niektoré triedia len plasty a kovy, iné zahŕňajú aj papier, a niektoré zahŕňajú aj biologickú stabilizáciu. Ďalej máme k dispozícii rôzne nové, pokročilé technológie dotrieďovania zmesového odpadu pre zvyšovanie recyklácie, ktoré sú v prevádzke na rôznych miestach v Európe a postupne aplikujú túto technológiu na rôzne úrovne komplexnosti.

Klimaticky vhodnejšie pre nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom sú aj pokročilé technológie mechanicko-biologickej úpravy s vytriedením kovov a časti plastov k recyklácii. Tie v štúdii spoločnosti Eunomia vyšli ako klimaticky najšetrnejšie.

Jednou z ďalších alternatív je model nakladania s odpadmi zameraný na triedený zber odpadov, ich dotrieďovanie v pokročilej linke MBÚ pre recykláciu, zhodnocovanie bioodpadov, z ktorých sa následne produkuje biometán a digestát ešte prejde stabilizáciou tak, aby dosiahol parametre, v rámci ktorých bude aplikovateľný v pôde.

Skládka Mokrý Háj, archív redakcie

AKÉ SÚ SÚČASNÉ KAPACITY ENERGETICKÉHO ZHODNOCOVANIA ODPADOV V KRAJOCH ZÁPADNÉHO SLOVENSKA?

Navrhovateľ tvrdí, že dokáže dlhodobo, v najbližších desiatich rokoch, zabezpečiť pravidelný prísun 135 tisíc ton zmesových komunálnych odpadov z niektorých častí troch krajov západného Slovenska – Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho. Tieto kraje však majú už dnes značné kapacity pre zvyšovanie zhodnocovania a odklon komunálnych, objemných a ďalších odpadov zo skládok a v najbližších rokoch budú mať dostatočné kapacity. Technické kapacity energetického zhodnocovania v troch cementárňach v uvedených krajoch západného Slovenska predstavujú spolu 385 000 ton odpadov ročne.

Ďalej sú tu existujúce a nové kapacity, ktoré môžu odkláňať odpady zo skládok na úkor dostupnosti pre navrhovanú spaľovňu odpadov v Skalici a nie sú zohľadnené v dokumentoch navrhovateľa. Už len tieto zariadenia predstavujú kapacity pre odklon odpadov zo skládok v množstve 466 000 – 468 000 ton ročne. K nim je potrebné pripočítať kapacity pripravovaných projektov dotrieďovania, úpravy a zhodnocovania odpadov. Ak by z nich bola realizovaná len časť, aj tak by tieto kapacity boli väčšie ako celé množstvo odpadov, ktoré by teoreticky mohli byť v týchto troch krajoch dostupné pre navrhovanú spaľovňu odpadov v Skalici.

Na západnom Slovensku nemáme problém s nedostatkom kapacít pre odklon odpadov zo skládok, máme problém s nevyužívaním nástrojov pre motivačnejší, pohodlnejší triedený zber a recykláciu odpadov a znižovanie vzniku odpadov.

Ďakujem za rozhovor.

Ing. Ladislav Hegyi (nar. 1972) Vyštudoval environmentálne inžinierstvo na Technickej univerzite v Košiciach. V roku 1996 založil organizáciu Priatelia Zeme – SPZ, zameranú na odpadové hospodárstvo a toxické znečisťovanie, ktorú viedol do roku 2009. Pomáhal pri zavedení a zlepšení triedeného zberu vo vyše sto obciach a mestách na Slovensku, bol členom pracovných skupín ministerstva životného prostredia pre prípravu legislatívy o odpadoch a obaloch v rokoch 1999 – 2009, prispel k zlepšeniu legislatívy EÚ v oblasti regulácie chemických látok. V rokoch 2007 – 2009 pôsobil ako poradca ministra životného prostredia Českej republiky pre odpadové hospodárstvo. Od r. 2009 pôsobil v Karpatskom rozvojom inštitúte, v ktorom sa venoval adaptácii na zmenu klímy. Je autorom a spoluautorom takmer dvoch desiatok odborných publikácií a strategických dokumentov v oblasti udržateľného rozvoja. Od roku 2019 pôsobí ako odborný poradca poslanca, neskôr podpredsedu Európskeho parlamentu Mgr. Martina Hojsíka pre oblasť udržateľného rozvoja. V r. 2001 získal prestížne štipendium medzinárodnej organizácie Ashoka, podporujúcej sociálnych inovátorov, s občianskym združením Priatelia Zeme získal dve medzinárodné ocenenia Sasakawa Peace Foundation a Cenu ministra životného prostredia.