Príbehy z pamätníka 1.svetovej vojny – Mayer Dionys

Pamätník vojakom padlým v 1. svetovej vojne stojí na svojom mieste v Potočnej ulici už deväť desaťročí. Jednoduché tabuľky na ňom nie sú len strohým zoznamom mien, ale za každým z nich je príbeh človeka. Ich spoločným znakom je tragická smrť na konci mladého života. Príbehom a menom pre toto číslo Skalického Obzoru je Denes Mayer.


Medzi padlými vojakmi z 1. svetovej vojny je meno Mayer Dionys (maď. Dénes). Bol kadetom v 48. pešom pluku. Narodil sa 29. 10. 1889 a zomrel v roku 1914 v Haliči. Ako veľa iných, ani on nemal šťastie a  v  boji bol ranený do brušnej dutiny. Operovali ho a lekár v lazarete mu zakázal po operácii čokoľvek piť. V noci sa zobudil na bolesti a cítil veľký smäd. Na nočnom stolíku u suseda stál hrnček s mliekom. Nemohol odolať, podľahol pokušeniu a mlieko vypil. Stalo sa mu to osudným a na následky zomrel. Dionysom Mayerom vymreli mužskí potomkovia jednej šľachtickej rodiny v Skalici.

Mayerovci pochádzali z Norimbergu a do Skalice prišli cez Čechy a Moravu (Kroměříž, Brno, Olomouc, Dívčí hrad). Ich potomkovia žijú aj v Budapešti, Sabinove, Prešove. V roku 1455 dostali erb, v roku 1606 získali nemecké šľachtictvo, roku 1651 im boli udelené šľachtické práva v Uhorsku. Niektorí členovia rodu získali vyššie tituly, boli medzi nimi rytieri, cirkevní hodnostári, dôstojníci, úradníci. Používali prídomky von Marnegg, von Ahrdorf, von Wallerstein.

Denes Mayer bol synom Karola Mayera a Ilony. Vyštudoval a stal sa učiteľom na gymnáziu v Bratislave. Bývali v terajšej Škarniclovej ulici číslo 10, vedľa cukrárne Žabkovských. (Pozn. red.: Prvá žena Karola Mayera bola rodená Škarniclová.) V ich dome bola pošta, ktorú viedla po smrti manžela Karola pani Ilona. Matka môjho manžela, nebohá pani Edita Tychlerová, chodila asi ako desaťročná k matke Déneša, pani Ilone, na hodiny hudobnej výchovy a maďarčiny. Boli príbuzné (stará mama Edity – Rozália Rieglerová, rod. Mayerová, bola Dénešovou sesternicou, nakoľko otec Rozálie Rieglerovej s Karolom Mayerom boli bratia). Vtedy už Ilona žila osamotená, pretože jej manžel zomrel skôr, ako ich syn Déneš vo vojne. Tak každé sviatky trávila teta Ilona v rodine Rozálie Rieglerovej. Tam si malá Edita neraz vypočula spomienky a rozprávanie o smrti jej syna, vďaka čomu sa Dénešov príbeh zachoval až do týchto chvíľ.

Archív: E. Tychlerová,
Listina Dionysa Mayera ktorá potvrdzovala jeho rodovú príslušnosť a udelené šľachtické práva

Poznámka redakcie: PEŠÍ PLUK č. 48 – Infanterieregiment Rohr Nr. 48 (vytvorený v roku 1798). Nadriadené útvary: 14. pešia divízia (V. armádny zbor). Národnostné zloženie: 82% Maďari, 18% ostatní. Zaradenie pluku v auguste 1914: IR 48 (II., III. a IV. prápor) v zostave 28. pešej brigády 14. pešej divízie (V. armádny zbor) – pluk určený pre front v Haliči proti Rusku
(www.forum.valka.cz)