Paradoxne, hoci je tento článok o školách, oslovuje najmä rodičov. Pretože sú to oni, kto má rozhodné slovo v tom, na ktorú strednú školu pôjde ich potomok. Nanešťastie, nie vždy je tento výber v prospech dieťaťa.
Zdá sa to také jednoduché. Keď chlapca či dievča na základnej škole baví niektorý predmet, je veľmi pravdepodobné, že ho to bude baviť aj naďalej, bude v tom dobrý, neskôr odvedie kvalitnú prácu, uchytí sa a dobre zarobí. Či už ako zamestnanec, alebo si založí vlastnú firmu.
Žiaľ, je to len taká milá ilúzia. Realita funguje trochu inak. V realite treba brať do úvahy aj niektorých učiteľov, ktorí na základnej škole vedia žiakom daný predmet riadne znechutiť. A tiež rodičov, ktorých nesplnené ambície sa prejavia v tlaku na dieťa, aby išlo študovať niečo, čo ho nebaví. No a v realite tiež treba uvažovať aj nad tým, že nie každá stredná škola je k dispozícii v každom regióne, preto mladý človek na začiatku puberty musí občas čeliť aj bývaniu na internáte.
A to nie je vždy prijateľné pre neho ani pre rodičov. Pozreli sme sa preto na to, ako sa nájde tá ideálna kombinácia školy. Tak, aby bola predovšetkým v záujme detí a ich budúcnosti.
NESTAČÍ LEN MYSLIEŤ – MYSLITE NA BUDÚCNOSŤ
K napísaniu tohto článku nás inšpiroval text, ktorý poslal do redakcie Skalického Obzoru Jozef Pavlík, riaditeľ SOŠ J. Čabelku v Holíči: „Žijeme vo veľmi hektickej dobe, kde vládne materializmus a všade sa hovorí rečou peňazí. K tomu, aby človek mal na základné potreby a viedol slušný život, potrebuje dobré zamestnanie. Cesta k nemu začína vzdelaním. Mnoho mladých ľudí si však volí tú najjednoduchšiu cestu ku vzdelaniu. Hlásia sa na školy, ktoré ponúkajú nenáročné štúdium v odboroch, v ktorých vládne veľká prezamestnanosť. Akú budúcnosť má potom mladý človek po ukončení tohto štúdia? Nájde si prácu vo svojom odbore? Neschopnosť uplatniť sa na trhu práce ho donúti prispôsobiť sa. Podniky si týchto mladých ľudí rekvalifikujú a za nižšie mzdy zaradia na štvorzmennú prevádzku bez možnosti výberu.
Nájdu sa pritom profesie, ktoré na trhu práce chýbajú, a podniky, ktoré odborných pracovníkov vyhľadávajú. Spomeňme napríklad tlačiarensky priemysel, ktorý má v Skalici dlhoročnú tradíciu a mesto Skalica sa hrdo považuje za ,mekku polygrafie‘. Existuje však len málo mladých kvalifikovaných polygrafov a operátorov tlače. Ide o študijný odbor, ktorý v našom okolí ponúka len Stredná odborná škola Jozefa Čabelku v Holíči. Študenti v rámci praxe navštevujú svoje budúce pracoviská, ktoré im ponúkajú trvalý pracovný pomer garantovaný zmluvou za predpokladu, že ukončia štúdium maturitnou skúškou. V dnešnej neistej dobe je to pre mladých ľudí istota – vzdelania, zamestnania, istota krajšieho života, lepšej budúcnosti. My rodičia, my dospelí by sme mladým mali otvoriť oči, ukázať im ten správny smer, ktorou cestou by sa mali vydať, aby zbytočne neštudovali niečo, s čím pôjdu rozšíriť rady nezamestnaných. Aby neodchádzali do zahraničia za prácou a nenechávali tu svojich rodičov a blízkych. Ak mladí ľudia budú mať prácu, nebudú nútení opúšťať naše mesto a región. Zostanú, založia si rodiny a Skalicko začne ožívať. Určite to stojí za zamyslenie…“
ZAMESTNÁVATEĽ TO VIDÍ NAJLEPŠIE
Pozrime sa na to aj z pohľadu zamestnávateľov. Oslovili sme viacerých, do uzávierky nám stihla odpovedať len vedúca útvaru PSP a ORT Tatiana Hubíková z Grafobalu. „Tak ako mnohým firmám na Slovensku, i nám chýbajú zamestnanci v robotníckych pozíciách, privítali by sme preto absolventov učilíšť alebo strojárskych odborných škôl.“
Absolventi škôl navyše podľa jej skúseností nemajú po absolvovaní školy dostatočné vedomosti potrebné pre prax.
„Preto sa zapájame predovšetkým na strednej škole do praktického vzdelávania študentov. Chýba im logické myslenie, v školách sa často veľa memoruje pravdepodobne v zmysle osnov, k záverom sa neprichádza logicky.“ Na druhej strane však Tatiana Hubíková vraví, že ak si mladých ľudí po škole a bez praxe dokážu získať, majú veľkú energiu a nie sú zaťažení predsudkami. „V našej firme študenti praxujú, pre nás to nie je zriedkavé. Forma praxe je riadená – v praktickom vyučovaní alebo prázdninovodobrovoľná.“
Na otázku, či študenti majú aspoň vyštudovaný odbor, ktorý ich baví, Tatiana Hubíková odpovedala: „Ak aspoň trochu kopíruje ich záujmy, tak áno. Ak si školu vybrali iba na základe tlaku rodičov, tak potom nielenže nemajú záujem o odbor, ale majú k nemu i averziu. Tu môžeme my, ako firma, aktívne vstúpiť do rozhodovania detí a podchytiť tie, ktoré prejavia záujem, ukázať im prácu u nás a podporiť ich výber štúdia s polygrafickou špecializáciou.“
STAČÍ NENÁROČNÁ PRÁCA V TEPLE?
„Rodičia väčšinou pre svoje deti vyberajú stredné školy v mieste bydliska alebo s potrebou denného dochádzania z domu, menej často volia bývanie v internáte, nakoľko sa obávajú nedostatku kontroly nad deťmi v náročnom období dospievania. Časť rodičov (približne tretina) prihliada na schopnosti a študijné predpoklady samotných detí, ale prevažná väčšina rodičov vyberá strednú školu s víziou menej fyzicky náročnej práce (napr. v exteriéri), ich ideálna predstava je „práca v teple“, opisuje svoje skúsenosti Jana Štefancová, riaditeľka SúZŠ Štvorlístok v Skalici. Dodáva: „V praxi o prihláške na strednú školu rozhoduje rodič, ten má konečné slovo. Sú rodičia, ktorí sa dokážu otvorene rozprávať s triednym učiteľom alebo výchovným poradcom o konkrétnych možnostiach svojich detí a dajú si poradiť, ale sú rodičia, ktorí majú utkvelú predstavu o vysnívanom povolaní svojich detí a často si prostredníctvom svojich detí napĺňajú svoje sny a ambície.“ Škola pomáha správne sa rozhodnúť najmä cez výchovných poradcov. „Výchovný poradca školy disponuje aktuálnymi analýzami uplatnenia absolventov stredných škôl v praxi a prostredníctvom rodičovských združení poskytne rodičom potrebné informácie. Veľa detí preferuje gymnázium, berú to ako všeobecný základ a prípravu na vysokú školu, keďže vo veku 15 rokov nemajú ešte jasnú predstavu, čím by chceli byť, ale v poslednom období, a to nás teší, si najmä chlapci vyberajú stredné odborné školy technického zamerania.“
Riaditeľka súkromnej základnej školy sa zamyslí aj nad tým, čo deti naozaj baví: „V základnej škole je to najmä o učiteľoch jednotlivých predmetov, ak učia zaujímavo a pre deti pútavo, baví ich aj daný predmet. U chlapcov sme zaznamenali väčší záujem o techniku, informačné a komunikačné technológie, dievčatá majú podobné záujmy ako v minulosti, časť dievčat sa venuje umeniu – hudbe, kresleniu, tancu, športom. Všeobecne sú deti oveľa vyspelejšie v počítačovej a jazykovej gramotnosti (v porovnaní s minulosťou, pozn. red.).“
Jana Štefancová ešte dodáva, že výber strednej školy je dobré riešiť ešte skôr ako pred deviatou triedou. Napríklad aj tým, že sa včas zachytí talent dieťaťa a bude sa ďalej rozvíjať. „Snažíme sa najskôr s deťmi samotnými pracovať na ich silných a slabých stránkach. Motivovať ich, aby na sebe pracovali a začali premýšľať nad výberom strednej školy oveľa skôr ako v deviatom ročníku. V spolupráci s CPPPaP pravidelne pripravujeme analýzu schopností detí, ktoré ich môžu nasmerovať k výberu strednej školy. Na základe ich odpovedí sa vyhrania typy technické alebo skôr umelecké, ale ako sme už spomenuli, konečné rozhodnutie je na rodičoch. Viackrát sa nám stalo, že vyhranený umelecký a tvorivý typ žiaka nerozvíjal svoj talent na odbornej škole, ale „trápil sa“ na gymnáziu.“
ĽAHKÁ CESTA ZLÝM SMEROM
V podobnom duchu sa vyjadrili aj ostatní oslovení riaditelia a odborníci zo základných škôl. Romana Petrovičová, výchovná poradkyňa z 2. ZŠ na Mallého ulici v Skalici, súhlasí s tým, že deti a ich rodičia dnes nemyslia veľmi na budúcnosť a vyberajú si skôr „ľahšiu ako ťažšiu“ strednú školu. „Česť výnimkám, ktoré si idú za svojím cieľom. Športovci, ktorí sa chcú športom živiť, maséri, fyzioterapeuti, tréneri, výživoví poradcovia, učitelia… Veľa žiakov by sa hodilo na učňovský odbor – elektrikári, murári, rodičia však nechcú povoliť odbor bez maturity, preto ide žiak na študijný odbor s maturitou – sociálnu prácu, cestovný ruch, marketing…
A tým sa znovu dostáva do slučky vzdelávania, ktoré ho nebaví a ku ktorému nemá vzťah.“ „Je tiež cítiť,“ hovorí Romana Petrovičová, „že im chýba motivácia učiť sa. Sú si vedomí skutočnosti, že je viac škôl ako žiakov, čím sa znižujú kritériá na prijímacie konanie.“
AKO SPOZNAŤ SPRÁVNU ŠKOLU?
Rady by sa dali zhrnúť do dvoch základných pravidiel:
1. Komunikovať a zaujímať sa Týka sa to rodičov aj učiteľov. Avšak nie len zaujímať sa o to, čo dieťa naozaj chce a čo ho baví, ale predovšetkým odborne rozpoznať, k čomu má dieťa vlohy či talent. Bez dobrého vedenia, rady a smerovania nemožno očakávať od detí, že sa už na základnej škole rozhodnú správne.
2. Viacej sa pýtať detí Faktom je, že o pár desiatok rokov budeme žiť vo svete, ktorý budú vytvárať naše deti a nie my. Ak ich naučíme len počúvať príkazy a plniť želania autorít (dospelých a učiteľov), raz sa nám to vráti v podobe generácií, ktoré nedokážu vytvoriť nič originálne. Budú len čakať, čo dostanú, koľko na tom môžu zarobiť a aké pokyny majú splniť. Ak sa detí začneme úprimne pýtať, ako si predstavujú svoju budúcnosť, možno sa dozvieme veľa nielen o tom, ako rozmýšľajú a o čom snívajú, ale tiež o tom, čo my, rodičia a dospelí, robíme v tomto svete nesprávne.