Skalicke priezviská – Abramovič, Adamovič

V januárovom čísle sme spustili nový seriál o skalických priezviskách. V prvej časti nás Vlado Petrovič uviedol do témy a predstavil o priezviskách zaujímavosti, dnes už sleduje, tak ako tomu bude v celom seriáli, prvé konkrétne mená. Čítajte …

ABRAMOVIČ V SKALICI?

Abramovič (Abramovich, Abramovics, Abramovicz, Abramovits)
Je zaujímavé, že v minulosti sa aj v Skalici objavili dokonca priezviská niekoľkých známych osobností súčasného sveta, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach kultúrno-spoločenského a hospodárskeho života. Medzi prvými v abecede, na ktoré bádateľ alebo záujemca o spoznanie skalickej histórie narazí, je priezvisko Abramovič. Dnes toto priezvisko preslávil predovšetkým ruský veľkopodnikateľ a majiteľ slávneho anglického futbalového klubu FC Chelsea Roman Abramovič (*1966). Pôvod priezviska môžeme odvodiť od starozákonného mena Abrahám, v skrátenej verzii Abram.

V 17. storočí sa priezvisko Abramovič vyskytuje v Trstíne a Bolerázi. V 18. storočí „putuje“ cez Bratislavu, Senec, Bohdanovce a Borský Svätý Jur až do Skalice, kde sme ho zachytili o storočie neskôr. Jeho nositeľom bol Artur Abramovič, ktorý sa písal Arthur Adelburg Abramovich. Abramovichovci boli katolíci, no pri akej príležitosti sa rod dostal do Skalice zatiaľ nevieme. Dokonca nevieme ani odkiaľ prišiel. Pravdepodobne z Rakúska a to je príčina, prečo nám o tejto rodine chýbajú bližšie údaje.

Podľa záznamov spomínaný Artur opakoval v roku 1872 terciu na skalickom gymnáziu, ale vieme aj to, že v roku 1881 bol jedným z hercov, ktorí hrali divadlo pre Červený kríž. V roku 1882 sa spomína jeho meno v súvislosti s verejným cvičením, ako znamenitý trubač dobrovoľného hasičského zboru. Ten istý Artur Abramovič sa zosobášil s Antóniou, rod. Bročekovou (*1858). Sobáš sa však uskutočnil mimo Skalice, pravdepodobne v Arturovom rodisku. V roku 1883 s istotou býval s rodinou v Skalici v dome so súpisným číslom 177. Dňa 12. 8. 1883 sa mu narodila dcéra Mária Anna Klára. Ako jeho zamestnanie je uvedené úradník okresného súdu.

Manželka a matka Márie Antónia, rod. Bročeková, bola dcérou skalického hostinského Antona Bročeka. Krstnou mamou Márie Anny Kláry bola Mária, rod. Svobodová, vdova po Jozefovi Abramovičovi, ktorý bol možno Arturovým bratom. Vieme, že sa 8. 5. 1909 v Skalici znovu vydala za Štefana Bizoňa. Keď sa Arturovi Abramovičovi 11. 10. 1888 narodil syn Adalbert František Jozef Rudolf, Artur pracoval ako knihovník a mal na starosti pozemkové knihy. Teda, je veľmi pravdepodobné, že s jeho menom sa ešte v budúcnosti stretne mnoho prieskumníkov a historikov, ktorí sa budú venovať stavebnému vývoju nášho mesta. Jeho rodina bývala v dome so súpisným číslom 241. Podľa predbežných zistení to bol pravdepodobne nárožný dom na Potočnej ulici, kde je dnes Penzión Rotunda a ktorý neskôr vlastnili Šablatúrovci.

Krstnými rodičmi malého Adalberta boli Adalbert Maršó s manželkou Annou, rod. Bročekovou, ktorá bola pravdepodobne sesternicou Antónie. Adalbert však ako šesťročný 25. 12. 1894 zomrel. Už predtým sa Arturovi narodila druhá dcéra Alžbeta Štefánia Irma. Novou informáciou v Arturovom živote je aj záznam, že v tom čase pôsobil aj ako zástupca veliteľa skalických hasičov. V roku 1896 bol členom prípravnej komisie pre miléniové oslavy v subkomisii pre usporiadanie tanečnej zábavy. Posledný záznam o ňom hovorí, že v roku 1897 obzvlášť skvelo osvetlil obloky na meniny kráľa. Artur Abramovič zomrel bez mužského potomka a meno v Skalici zaniklo spolu s ním.

Na Slovensku sa v roku 1995 priezvisko Abramovič nachádzalo 18-krát v šiestich lokalitách. Najviac Abramovičov žilo v Chtelnici (8), v Hlohovci a Humennom po troch, v Šamoríne dvaja a po jednom v Šulekove a Žiari nad Hronom. Priezvisko Abramovičová v tom istom roku nosilo na Slovensku 14 žien v šiestich lokalitách. Najviac opäť v Chtelnici (6), nasledovali Hlohovec s tromi nositeľkami, Košariská s dvomi a Šamorín, Humenné a Leopoldov s jednou nositeľkou tohto priezviska. V Skalici sa priezvisko už nevyskytuje.

PÔVOD OD ADAMA – ADAMOVIČ

Adamovič (Adamovics, Adamovicz, Adamovits, Adamovic)
Priezvisko vzniklo odvodením príponou z osobného mena Adam. Prvé nám asi napadne, že ho nosil slovenský divadelný a filmový herec, pedagóg a režisér Jozef Adamovič (1939 – 2013), ktorý však bol rodákom z Trnavy. V Skalici sa Adamovičovci objavujú už na konci 17. storočia, kedy už bolo priezvisko rozšírené na Slovensku a podobne aj na Záhorí. Výskyt priezviska v Skalici už v druhej polovici 17. storočia máme doložený záznamami o narodení Kataríny (*1654), Kristíny (*1672), Maríny (*1688), ďalšej Kataríny (*1689) a Jána Adamovičovcov (*1694).

V roku 1709 sa v Skalici spomína Adam Adamovič, o ktorom už vieme, že sa vyučil za krajčíra u majstra Polakoviča. Iná rodina s priezviskom Adamovič, ktorá mala zemiansku listinu (armáles) z roku 1625, sa objavuje pri preverovaní zemanov v skalickom okrese v roku 1723. Vieme, že po roku 1733 sa Pavlovi Adamovičovi a jeho manželke Anne, rod. Požehnanej, narodili štyri deti – syn Pavol (*21. 5. 1733), dcéra Zuzana (*11. 8. 1735), syn Ján (*8. 6. 1737) a napokon dcéra Anna (*14. 6. 1738).

Posledným dieťaťom, ktoré zaznamenali skalické matriky do polovice 18. storočia a nosilo priezvisko Adamovič bola Alžbeta, ktorá sa narodila Jurajovi Adamovičovi a jeho žene Maríne, rod. Horinkovej, 4. 10. 1743. V Skalici žije v súčasnosti desať osôb, ktoré nosia priezvisko Adamovič – Adamovičová. Na Slovensku sa však v roku 1995 priezvisko nachádzalo 382-krát v 114 lokalitách. Najviac Adamovičov žilo v Banskej Bystrici (29), Slovenskej Ľupči (24), Malackách (16), bratislavských častiach Petržalka a Ružinov po 11, v Liptovskom Mikuláši 10, Prešove, Trnave a Valaskej po 9 a v Bánovciach nad Bebravou osem. Priezvisko Adamovičová v tom istom roku nosilo na Slovensku 385 žien v 122 lokalitách. Najviac opäť v Banskej Bystrici (18), nasledovali bratislavský Ružinov (16), Malacky (15), Slovenská Ľupča (15), Bánovce nad Bebravou (13), Láb, Piešťany, bratislavská Petržalka a bratislavské Staré Mesto po jedenásť a Sásová s desiatimi nositeľkami priezviska Adamovičová.

Pramene: Pozostalosť prof. ThDr. Jozefa Šátka – rukopisy, Dejiny Skalice. Významní Skaličania – abecedne zoradené poznámky, kart. 1–49, kart. 1–A-B, www. familysearch.org, Zbierka cirkevných matrík, R.k.farský úrad Skalica, Mestský úrad Skalica evidencia obyvateľstva, Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Databáza priezvisk na Slovensku