Skalické priezviská V – Záhadné priezvisko Dermíšek

Ján Dermíšek
Archív rodiny Macháčkovej

Pôvod priezviska Dermíšek je nejasný, aj keď sa natíska hneď niekoľko úsmevných možností, založených na zvukomalebnej podobnosti. Mohlo byť odvodené od rozkazovacieho spôsobu „der míšek!“, poprípade „ber míšek!“ A človeka, ktorý takto niekomu niečo prikazoval aj začali volať Dermíšek. Ďalšou možnosťou mohlo byť skomolenie označenia tureckého stúpenca islamskej alternatívnej religiozity, ktorého nazývali Derviš. Derviši žili v extrémnej chudobe a väčšinou sa mystickou formou snažili priblížiť Bohu. A z tohto pomenovania „si ako Derviš“ sa mohlo vyvinúť skomolením pomenovanie Dermiš, Dermíšek. Pravdepodobne však je meno odrazom starého, možno už dávno nepoužívaného tvaru nejakého nemeckého výrazu.

Dermíškovci sa dostali do Skalice príchodom Juraja Dermíška (*1699), ktorý sa narodil v Sobotišti, 23. 5. 1728 sa v Skalici oženil so Zuzanou, rod. Koštialovou, a usadil sa tu. Pravdepodobne ich najstarším synom bol Martin, ktorý sa v roku 1753 v Skalici oženil a za manželku si zobral Marínu, rod. Namerovú. V roku 1733 sa im na predmestí Skalice narodila dcéra Anna a v nasledujúcich rokoch deti Ján (*1734), Pavol (*1736) a Tomáš (*1739). Krstnými rodičmi všetkých detí boli Juraj Machálek so svojou matkou Annou. Po ovdovení sa 11. 7. 1750 Juraj Dermíšek oženil s vdovou Rózou Sopúchovou a v roku 1761 sa im narodil syn Juraj. Tieto deti založili veľmi početnú rodinu Dermíškových zo Skalice. Ešte koncom 30. rokov 18. storočia prišiel do Skalice brat Juraja Ján, ktorý sa takisto aj so svojimi potomkami stal súčasťou už skalického rodu Dermíšek. V tomto ťažkom artikulárnom období boli Dermíškovci evanjelikmi. Neskôr mnohí prestúpili aj na katolícku vieru. V 18. storočí uzavierali Dermíškovci manželstvá so ženami zo skalických rodov Kačmerik, resp. Kačmerica, Konečný, Koška, Sudomerica, Mirnik, Limburger, Kostka, Menšík, Kaznara, Ilaveský, Kresánek a Janičkovič. V 19. storočí sa pridali rody Tichý, Kobliha, Bystrický, Mištík, Matuška, Krištof, Zmištík, Kobliha a Veselý.

Najznámejším členom Dermíškovského rodu v 19. storočí bol Pavol Dermíšek (*11. 3. 1839 – 14. 10. 1932). Narodil sa v Skalici rodičom Pavlovi Dermíškovi a Márii, rod. Koblihovej. Po ukončení teologického štúdia bol v roku 1865 vysvätený za kňaza. Do roku 1867 kaplánoval v Nesluši a od roku 1867 v Púchove. Od roku 1879 až do svojej smrti, čiže 53 rokov, bol púchovským farárom. Verejne činný a vážený bol Viliam Dermíšek (*1854 – 1924). Narodil sa síce v Strážnici, avšak keď sa vo svojich 23 rokoch v Skalici ženil so Skaličankou Annou, rod. Veselou (*1859 – 1926), už tu aj býval. Bol tesárom, no i tak v rokoch 1896/97 a 1899/1900 podporoval chudobných žiakov tým, že im prispieval na stravu. V rokoch 1911 a 1912 bol členom výboru Gazdovsko-potravného spolku.

Maškarný ples v Skalici v 30. rokoch 20. st.
Archív rodiny Macháčkovej

Jeho syn Ján Dermíšek v rokoch 1914 až 1916 bojoval na frontoch 1. svetovej vojny. Už pred prvou svetovou vojnou pôsobil ako školský zriadenec. Neskôr mal okrem školníckych povinností na starosti premietanie filmov v aule gymnázia, kedy mu ako dozorca kinematografie asistoval prof. F. Damborák.

Jeho dcérou bola Priska – Piroška Dermíšková, ktorá sa v roku 1941 v Bratislave vydala za Skaličana Jána Macháčka. Na svoju starú mamu, rodenú Dermíškovú, si zaspomínala vnučka Želmíra Macháčková: Babička zomrela ešte pred sobášom mojich rodičov a tak ju poznám iba z častého rozprávania otca, uja Aleša, jej súrodencov a celej širokej rodiny. Často som ju ako dieťa pozorovala na veľkej fotografii, ktorá visela celý život v kuchyni našich rodičov a kde je v svadobnom kroji pri pečení trdelníkov v jej svadobný deň. Ako dieťa som chodievala tajne do veľkého kufra na skriňu, kde je jej svadobný kroj a vtedy mi na tej fotke ožívala. V puberte som nosila jej modrý vzorovaný sveter, čiapku a rukavice, ktoré sama plietla a má ich na iných fotkách. Vlastne, tak žila stále s nami a tak mám pocit, že som ju poznala osobne.

Priska Dermíšková vo svadobný deň
Archív rodiny Macháčkovej

Narodila sa v budove gymnázia v byte školníka za prvým oknom v dolnom rade, hneď pri jezuitskom kostole. Mala päť rokov, keď maľovali na gymnáziu triedy a vtedy z prievanu veľmi ochorela. Skoro zomrela, no nakoniec to odniesol „iba“ sluch a zostala hluchonemá.

Bola vychýrenou krajčírkou a tak mala veľa práce a Skaličanky čakali než sa dostali do okruhu jej zákazníčok. Na maškarné plesy, ktoré boli vtedy v Skalici obľúbené, šila kostýmy pre všetky svoje priateľky a zákazníčky. Po druhej svetovej vojne, keď zrušili živnostníkov, zákazníčky chodili naďalej akoby nič. A ona, akoby nič, ďalej šila a dedo mal na úradoch stále čo vysvetľovať. Ako dobré vnučky sme sa so sestrenicou po jej vzore snažili šiť, pliesť aj háčkovať, no nikdy som nedosiahla také majstrovstvo, aké je na kapesníčku, s jej inciálami PD z jej výbavy, ktorý stále opatrujem. Boli veľké priateľky s opernou speváčkou Helenou Bartošovou, prvou ženou Janka Blahu. Jej dcéra, pani Helena Jurasovová – Blahová mi tiež o mojej babičke veľa rozprávala. V Skalici ešte žije mnoho ľudí, ktorí ju poznali a radi na ňu spomínajú.

Dnes je v Skalici 40 obyvateľov s priezviskom Dermíšek alebo Dermíšková. Priezvisko sa vyskytuje aj v Českej republike, kde ho nosí v súčasnosti 27 ľudí, väčšinou na Morave. Na Slovensku máme údaje zo štatistiky z roku 1995. V tom roku tu bolo spolu 91 obyvateľov s priezviskom Dermíšek v mužskej i ženskej forme, z toho v Skalici spolu 49. Z toho všetkého by sa vlastne dalo povedať, že dnes je Dermíšek hlavne skalické priezvisko.

 

Vladimír Petrovič,
genealóg a historik