Než sa budeme venovať v súčasnosti najrozšírenejším skalickým priezviskám Daniel/ová (167 krát), Malík/ová (139 krát), Baláž/ová (124 krát), povieme si niečo o ich pôvode.
Priezvisko Daniel dlho vysvetľovať nemusíme. Vzniklo zo starozákonného mena Daniel, ktoré pochádza z hebrejčiny a pôvodne značilo „Boh je sudca“.
Priezvisko Malík tiež nie je ťažké identifikovať, pretože vzniklo z prídavného mena malý a bolo utvorené zo staroslovanského „mal“, čo znamenalo „malý“, „dieťa“.
Priezvisko Baláž je priezvisko utvorené z krstného mena Blažej, ktoré v archaickej podobe v gréčtine znelo Blasios, čo znamenalo pravdepodobne „brblavý, nezrozumiteľne hovoriaci“ a z jeho maďarského ekvivalentu Balázs.
Priezvisko Daniel sa prvý raz v Skalici objavuje (nie ako krstné meno, ale ako priezvisko) v roku 1780, kedy sa do rodiny Mikuláša Daniela a jeho ženy Anny, rod. Petroliny, narodil syn František (*22. 1. 1780). V zápise sa presne píše: „…rodičia sú Mikuláš Daniel a Anna Petrolina, kedysi cigáni, teraz roľníci katolíci“. Bolo to niekoľko rokov po tom, čo sa panovníčka Mária Terézia rozhodla riešiť situáciu s kočovnými Rómami. Niekoľkými dekrétmi, vydanými v priebehu 60. a 70. rokov 18. storočia sa snažila Rómov pripútať k pôde a zaistiť tak, aby prestali kočovať. V tomto duchu znie aj latinský zápis farára v skalickej matrike pokrstených „Franciscus, Patrini Nicolaus Daniel et Anna Petrolina prius Zingari nunc Incolae catholici …“. Bol to, teda, jeden z úspešných pokusov.
Druhý zápis, kde sa vyskytuje priezvisko Daniel a Malík je z roku 1786. To sa Jánovi Danielovi a jeho žene Anne, rod. Malíkovej, narodil syn Tomáš (*11. 7. 1786). Rodičia i krstní rodičia, ktorými boli Tomáš Malík a Petronela, rod. Danielová, sú tu označení ako „Cath. Zingari Szak.“, čiže „skalickí Cigáni, katolíci“. Isto bývali v Skalici a boli to tí, ktorí uposlúchli nariadenia Márie Terézie. Prví usadení Cigáni s priezviskom Daniel boli holíčski, ktorí sa objavujú v holíčskej r. k. matrike už v roku 1757 a v Radošovciach v roku 1770. Iste to súviselo s tým, že panstvo Holíč patrilo c. k. rodine a ako také išlo príkladom.
Než budeme pokračovať s ďalšími priezviskami, ktoré sú dnes rozšírené medzi Rómami i majoritným obyvateľstvom, dovoľte malý exkurz do obdobia Márie Terézie a jej úprimnej snahy zmierniť opatrenia svojho otca voči Rómom a zároveň tomuto etniku zmeniť ich prirodzený spôsob života, ktorým žili stáročia. Jej otec cisár Karol VI. vyhlásil ešte dekrétom z roku 1721 „Cigánov“ za vyvrheľov spoločnosti a nariadil, aby sa aj na ich ženy vzťahoval trest smrti za tuláctvo.
Preto dekrét, vydaný v roku 1749, síce nariaďoval chytených Rómov vyhostiť z krajiny, ale ani pri ich opätovnom návrate do podunajskej ríše nepopravovať, ale trestať palicovaním a vypálením biľagu. Až pri ďalšom návrate platila zásada „tretíkrát a dosť“ – nasledoval hrdelný trest. Ďalšie zmiernenie represií priniesol dekrét panovníčky z roku 1751. Podľa neho sa mali vyhostiť z krajiny a trestať za tuláctvo už len „cudzí“ Rómovia. Zadržaných domácich kočovníkov posielali úrady do ich rodísk, kde sa o nich mali postarať miestne úrady. V roku 1761 vydala Mária Terézia dekrét, ktorý rušil funkciu vajdu a namiesto označenia „Cigán“ sa zavádzalo iné – „Novosedliak“ (Neubauer) a „Novomaďar“ (Uj – Magyar). Okrem toho nariadenie zakazovalo používať rómsky jazyk. Kočovníci sa mali usadiť medzi ostatnými poddanými, mali podliehať miestnemu richtárovi, prestať bývať v stanoch a stavať si riadne obydlia.
Panovníčka medzitým vydala ďalšie nariadenia. Podrobne o nich písal v roku 1776 spišský vzdelanec Samuel Augustini ab Hortis, autor prvej známej monografie o Rómoch v Uhorsku, ktorú vydal pod názvom „Cigáni v Uhorsku“. O dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku. Nariaďovalo sa im napríklad prestať obchodovať s koňmi a jesť uhynuté zvieratá, prispôsobiť sa odevom i správaním ostatnému obyvateľstvu atď.
Zdroj: internet
Dekrét, ktorý začal platiť roku 1768, postavil všetkých Rómov v habsburskej monarchii pod miestnu jurisdikciu, čo znamená asi toľko, že príslušné nariadenia panovníčky a vyhlášky cisárskeho dvora uvádzala v Uhorsku do praxe Kráľovská miestodržiteľská rada so sídlom v Bratislave. Nová vyhláška stanovila konkrétne časové obdobia, dokedy sa kočovní Rómovia musia zbaviť svojho starého spôsobu života, usadiť sa v mestách a na dedinách, postaviť si riadne domy a chytiť sa „poctivého zamestnania“. Cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia týmito nariadeniami chcela Rómov – Novosedliakov pripútať k pôde a viesť k roľníctvu. Jej nariadenia „zasiahli srdcia Cigánov na najcitlivejšom mieste“, lebo im brali slobodu a ich odveký spôsob života, čo sa napokon ukázalo ako silnejšie a roľníci sa z nich stali naozaj iba v ojedinelých prípadoch. Vďaka týmto opatreniam sa však objavujú aj prví Rómovia v Skalici, ako sme to uviedli vyššie u priezviska Daniel.
„…rodičia sú Mikuláš Daniel a Anna Petrolina, kedysi cigáni, teraz roľníci katolíci“.
Priezvisko Malík sa v Skalici objavuje oveľa skôr. Už v 17. storočí. V roku 1663 sa narodila do rodiny Mateja Malíka a jeho ženy Evy dcéra, ktorá dostala meno Alžbeta (*11. 11. 1663). Početnejšiu rodinu mali Ján Malík a jeho žena Anna, pretože sa im narodili deti v poradí Katarína (*26. 1. 1669), Mária Magdaléna (*1670), Anna (*1672) a Pavol (*1674). V roku 1669 sa narodila Jurajovi Malíkovi a jeho žene Kataríne dcéra, ktorá dostala meno Katarína (*1679). Títo Malíkovci však neboli Rómovia, ale ich postavenie v spoločenskej hierarchii zaznamenané nie je. Priezvisko Malík v Skalici od reforiem Márie Terézie nosili aj Rómovia. V roku 1777 sa narodil Kláre Malíkovej syn, ktorý bol v kostole pokrstený ako Ján (*22. 3. 1777). Otec bol neznámy.
Tretie priezvisko Baláž sa v regióne objavuje v roku 1671 v Radošovciach Vieske. Odtiaľ sa dostalo do Holíča (1683) a Vrádišťa (1742). V Mokrom Háji sa priezvisko objavuje v roku 1745, kedy sa uskutočnil sobáš mládenca Martina Baláža, rodáka zo Sobotišťa, bývajúceho v Rohove s vdovou Katarínou, rod. Bundalovou, ktorá bola vydatá Školnikovičová. Sobáš sa uskutočnil 24. 6. 1745. Tomuto páru sa narodil syn Martin (*3. 9. 1747). Martin Baláž (*3. 9. 1747), roľník v Mokrom Háji sa ako vdovec oženil s vdovou po Jurajovi Lipovskom 25. 8. 1779. Balážovci žili celé 19. storočie vo Vrádišti, v Skalici sa objavujú až v 20. storočí, ale dnes sú v Skalici na treťom mieste, čo sa týka početnosti po Danieloch a Malíkovcoch.
Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg