Skalické priezviská XXII – Petrovič – meno s vôňou Jadranu

Priezvisko Petrovič je štvrtým najrozšírenejším a najpoužívanejším priezviskom v Skalici. V občianskom preukaze ho má zapísaných 85 obyvateľov mesta oboch pohlaví.

Skôr, než sa budem zaoberať nositeľmi tohto priezviska v histórii, dovolím si vysvetliť ako toto priezvisko vzniklo. Samozrejme, vzniklo z krstného mena Peter. Keď už nestačili na identifikáciu ľudí len krstné mená, dostali Jánovia, Pavlovia, či Martinovia prímenie od otca. Ľudia začali hovoriť: „…to je predsa Ján od Petra, …je to Ján Petrovich.“ A takto vzniklo toto priezvisko, že spoluobčania začali volať Jána, že je Ján Petrovich a z tohto sa transformovalo postupne priezvisko na Petrovič. Podobne vznikali priezviská od iných krstných mien, či už Jankovich – Jankovič alebo Martinovich – Martinovič, či Martinkovič. Tieto priezviská vznikali nezávisle aj na Slovensku, takže nie každý – ič má svojich predkov u južných Slovanov, Srbov, či Chorvátov.

Nuž, ale toto sa netýka Petrovičov v Skalici. Tí predsa len môžu svoje najstaršie korene hľadať pri Jadranskom mori. Chorváti, ktorí v polovici 16. storočia utekali z Istrie pred Turkami, našli v roku 1569 útočisko v slobodnom kráľovskom meste Skalica. Tí solventní si kúpili domy v opevnenom meste, ostatným mesto pridelilo kus pustej a neobrábanej zeme vo svojom extraviláne, kde založili dnešnú obec Mokrý Háj, ako poddanskú obec mesta. Už pri jej zakladaní sa stretávame s jedným zo zakladateľov obce s prímením Petrovič.

Prvým známym skalickým mešťanom s priezviskom Petrovič (Petrovich, Petrovith a i.) bol Martin Petrovič (Petrovich), ktorý bol v rokoch 1617-1618 skalickým senátorom a pokladníkom mesta. Senát bol v tom čase najvyšším kolektívnym výkonným orgánom mestskej samosprávy. V ďalších rokoch (1619–1620) bol zvolený za dozorcu jatiek a v nasledujúcich rokoch (1620–1627) pôsobil ako senátor, alebo ako kontrolór účtov, ktorým bol až do roku 1628 a potom v rokoch 1631 až 1637. Martin Petrovič bol aj horlivým stúpencom novej evanjelickej viery a keď začali byť v meste obmedzované náboženské slobody (na základe kráľovských nariadení), bol jedným z tých, ktorí sa podpísali pod žiadosť skalických evanjelikov, aby naďalej mohli vykonávať náboženské úkony. O tejto žiadosti rokovala celá „skalická obec“ 18. januára 1630.

Deti Petra Petroviča (*1903-1959), zľava Alojz, Jozef, Marta a Viktor, rok 1948

Pravdepodobne syn Martina Matej bol otcom dvoch detí, ktoré sa narodili v tridsiatych rokoch 17. storočia. Boli to Ján Petrovič (*12. 12. 1630) a Magdaléna (*18. 7. 1635). Tieto údaje sú prvé matričné záznamy, ktoré nám poskytujú svedectvo o prítomnosti tohto priezviska v Skalici. Ešte v roku 1648 sa Martinovi Petrovičovi narodila dcéra Kristína (*22. 12. 1648). Následne sa priezvisko Petrovič objavuje v mestskej samospráve až začiatkom 18. storočia, kedy v rokoch 1709–1710 zastáva funkciu centumvira (volenca) a v rokoch 1711–1712 funkciu štvrtníka (vo svojej štvrti dbal na vykonávanie nariadení mesta) Ján Petrovič.

V 18. storočí sa do rodiny Petrovičovcov narodilo v Skalici a Mokrom Háji 84 detí, v 19. storočí to už bolo 155. Ako vidieť, Petrovičovci boli plodní a v 20. storočí nepoľavili. Medzi najznámejšími Skaličanmi v 20. storočí, ktorí nosili alebo nosia priezvisko Petrovič boli najmä Pavol Petrovič, v rokoch 1939–1944 predseda miestnej organizácie Komunistickej strany Československa (MO KSČ), kedy strana pôsobila aktívne v ilegalite, ako jediná zakázaná politická strana. Pavol Petrovič bol aj členom protifašistickej občianskej ilegálnej skupiny Československý národný protiboj a jeho ilegálna bunka fungovala takmer počas celej druhej svetovej vojny napriek tomu, že bol neustále vystavený tvrdým repreiám vo forme domových prehliadok, sledovania a vypočúvania. Cvičiteľom TJ Orol Skalica bol v medzivojnovom období Štefan Petrovič a jednou z vedúcich predstaviteliek Katolíckej jednoty v tom istom období bola Júlia Petrovičová. Medzi skalickými remeselníckymi majstrami boli asi najznámejší murár Jozef Petrovič a krajčír Ignác Petrovič, ktorý musel krajčírsku živnosť ukončiť v roku 1949. V posledných troch desaťročiach 20. storočia boli medzi Skaličanmi asi najznámejší športovci – hokejista Milan Petrovič a šachista Štefan Petrovič. Členom Klubu výtvarníkov v Skalici je Jozef Petrovič.

Peter Petrovič (*1903-1959) na nútených prácach v Reichu v meste Schwanenstadt (dnes Rakúsko), sediaci vpravo, rok 1944

Keďže toto priezvisko nosím aj ja, prihrejem si trochu „rodinnej polievočky“. Môj prastarý otec Michal Petrovič (*25. 9. 1873) sa narodil v Mokrom Háji. Vyučil sa za kolára a kováča a svadbou s Holíčankou Eleonórou, rod. Rybárovou (7. 12. 1877 – 18. 3. 1955), sa dostal do Holíča. Mal kováčsku dielňu na Trnovskej ulici, čo je posledná ulica von z mesta smerom na Trnovec. Za kováča sa vyučil aj môj starý otec Peter Petrovič (26. 3. 1903 – 19. 9. 1959), ktorý chvíľu pracoval so svojím otcom, potom kováčsku dielňu prevzal a fungoval až do roku 1949, kedy dostal výmer o ukončení živnosti.

Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik