V súčasnosti patrí priezvisko Polák v Skalici medzi najfrekventovanejšie. Až 85 obyvateľov mesta má v občianskom preukaze zapísané toto priezvisko, či už vo forme Polák alebo Poláková. Jeho pôvod je nám na prvý pohľad jasný. Získal ho človek, ktorý do Skalice, alebo aj na iné miesta vo svete, prišiel z Poľska alebo bol poľskej národnosti. Priezvisko Polák patrí medzi najstaršie používané priezviská v Skalici. Prvý raz sa s ním stretáme v 17. storočí vo formách Polak, ale aj Polony, alebo Polakovich, no určite majú Polákovci v Skalici staršie korene.
V matrikách sa priezvisko Polák objavuje v roku 1635. Vtedy sa želiarovi (príslušník najchudobnejšej vrstvy poddanského obyvateľstva, ktorý vlastnil iba malú alebo žiadnu poľnohospodársku pôdu s vlastným obydlím, latinsky inquilinus) Andrejovi Polákovi a jeho žene Anne narodil v Skalici syn, ktorý dostal meno Andrej (*4. 3. 1635). V tom istom roku sa v Mokrom Háji (vtedy ešte Kis Senkvic) Jánovi Polákovi a jeho žene Anne narodila dcéra, ktorá dostala meno Margaréta (*28. 4. 1635). O rok neskôr sa skalickému roľníkovi (latinsky colonus, alebo incola) Jánovi Polákovi a jeho žene Marte narodili dvojičky Adam a Juraj (*26. 2. 1636). Vidíme, že rodina Polákovcov bola už v prvej polovici 17. storočia v Skalici početnejšia. Do konca 17. storočia sa im narodilo ďalších 15 detí. V 18. storočí sme zaregistrovali len 15 detí a v rokoch 1800 až 1896 sa v Skalici do rodín Polákovcov narodilo 42 detí. Neboli to síce veľké počty, ale ako vidieť v 20. storočí sa Polákovci, vďaka mobilite z okolia (najmä Holíča, Radošoviec a Gbiel), dostali v Skalici na popredné miesta v počte svojich členov.
V 20. storočí sa v literatúre spomína Emil Polák, ktorý bojoval ako vojak v SNP. Neskôr boli Polákovci aktívni najmä v športe. Známy je M. Polák, jeden z najlepších boxerov boxerského klubu ZVL Skalica, ktorý v roku 1975 získal titul majstra Slovenska. V 70. rokoch 20. storočia sa v hokejovom prostredí pohybovali Ján Polák, aktívny hráč a František Polák hokejový funkcionár.Čo sa týka štatistík, tak priezvisko Polák sa v roku 1995 nachádzalo na Slovensku 4678 krát v 615 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpenie malo v Bratislave, ale i Trnave, Prešove a dokonca aj na Záhorí a okrem Skalice v Kútoch, Čároch, či Malackách. Priezvisko Poláková v roku 1995 nosilo 4926 žien a dievčat v 669 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpené bolo opäť v Bratislave a Trnave, no tiež sa početne vyskytovalo aj v Skalici, Kútoch a Malackách. V Českej republike je aktuálne 6874 obyvateľov nosiacich priezvisko Polák a 7090 obyvateliek majúcich priezvisko Poláková. Najpočetnejšie zastúpenie má priezvisko v najväčších mestách ako sú Praha, Brno, Ostrava a iné.
Takmer totožné priezvisko Pollák sa v Skalici v súčasnosti vyskytuje v 42 prípadoch. Toto priezvisko je do Skalice importované vďaka mobilite obyvateľstva z okolitých obcí až koncom 19. storočia. Prvý raz sa s ním stretáme v skalických matrikách v roku 1876, kedy sa vrádištskej cigánke (zingara) Alžbete Pollákovej narodil nemanželský syn Jozef (*6. 3. 1876), ktorý zomrel v Kopčanoch vo veku 21 rokov. V roku 1884 sa Jánovi Pollákovi a jeho žene Márii, rod. Sasinkovej, narodila dcéra Anna (*28. 4. 1884). Z matričného zápisu sme sa dozvedeli, že Pollákovci bývali v Mokrom Háji v dome so súpisným číslom 12 a Ján Pollák pochádzal z Vlčkovan. V 20. storočí pôsobila Jarmila Polláková ako učiteľka v nemocničnej škole (1962–1980), Štefka Polláková bola v 50. rokoch 20. storočia členkou folklórnej speváckej skupiny. Mužský členovia rodu sa venovali športu, v 50. rokoch 20. storočia hájili farby futbalových i hokejových mužstiev Skalice a v roku 1992 sa v kádri hokejového mužstva objavuje meno Radovan Pollák.
V roku 1995 priezvisko Pollák na Slovensku nosilo 1383 mužov v 255 lokalitách a to najmä na východe, v Levoči, Spišskej Novej Vsi, či Kurimanoch. V Skalici v tom roku bolo 22 mužov s týmto priezviskom. Priezvisko Polláková v roku 1995 malo v občianskom preukaze zapísaných 1339 žien v 268 lokalitách. Podobne ako u mužskej podoby i v ženskej sa najpočetnejšie vyskytovalo na východe Slovenska, v Skalici žilo v tom čase 22 žien nosiacich priezvisko Polláková. V Českej republike žije momentálne s týmto priezviskom 333 mužov a 355 žien. Keď už sme rozobrali priezvisko Polák, musíme sa pristaviť i u jeho cudzojazyčného ekvivalentu, ktorým je priezvisko Poloni/Polony. Aj toto priezvisko sa nezávisle od priezviska Polák vyskytovalo v Skalici už v 17. storočí. V matrikách sa prvýkrát objavuje v roku 1640 vo forme Poloni, kedy sa Krištofovi Polónimu a jeho žene Anne narodil syn František (*20. 2. 1640). V tvare Poloni sa objavuje v roku 1660, kedy sa Jakubovi Polónimu narodil syn Juraj (*9. 3. 1660) a v tvare Polony v roku 1679, kedy sa Pavlovi Polónymu narodil syn, ktorý tiež dostal meno Juraj (26. 4. 1679).
Podľa archívnych prameňov boli Polónyovci spoločensky aktívnejší oproti Polákovcom a postupne zastávali v mestskej samospráve v 17. storočí aj veľmi významné funkcie. V roku 1675 začal svoju kariéru v samospráve Juraj Polóny ako obecný sluha. V rokoch 1677 až 1678 bol dozorcom trhu a v rokoch 1678 až 1680 prísažným mesta. V roku 1681 sa stal pokladníkom mesta a ním bol do roku 1683, kedy bol zvolený za tribúna ľudu. V roku 1684 zastával funkciu správcu špitála, v rokoch 1686 až 1688 bol majstrom viničných vrchov. Od roku 1688 pôsobil ako senátor, v rokoch 1693 až 1694 zastával ako senátor pozíciu mestského kapitána a ako senátor pôsobil až do svojej smrti (zomrel najpravdepodobnejšie koncom roka 1704, matriky zomretých sa zachovali až od roku 1705). V rokoch 1698 až 1700 a v rokoch 1702 až 1705 okrem senátorskej funkcie zastával i funkciu mešťanostu (naposledy bol za mešťanostu zvolený na volebné obdobie 1704 až 1705, ktoré už nedokončil).
V jeho stopách pokračoval Pavol Polóny, ktorý bol v rokoch 1705 až 1706 centumvirom (porotca súdu), v rokoch 1706 až 1707 prísažným mesta a v rokoch 1710 až 1712 dozorca trhov. V nasledujúcom období sa rod Polóny pomaly vytráca z histórie mesta Skalica. Posledným dieťaťom, ktoré sa isto do významnej meštianskej rodiny v Skalici narodilo bola Anna Zuzana (*9. 8. 1769). Jej otcom bol mešťan (cives) Vavrinec Polóny a matkou Johana, rod. Jirková. Podrobnejší genealogický výskum by nás určite doviedol k záveru, že rod postupne opustil postavenie, ktoré nadobudol v 17. storočí, niektorí jeho členovia hľadali uplatnenie mimo Skalice a v Skalici postupne rod vymrel po meči a neskôr i po praslici. Aj keď v roku 1917 sa priezvisko Polóny v Skalici objavuje, avšak iba na chvíľu. Juraj Polóny sa stal riaditeľom novovzniknutej štátnej meštianskej dievčenskej školy. Tá fungovala iba do roku 1918, kedy väčšina učiteľov odišla do Maďarska.
Priezvisko Polóni sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 80 krát v 39 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpenie malo v Hornej Mičinej a Žiline. Priezvisko Polóniová sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 90 krát v 47 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpenie malo v Ružomberku, Hornej Mičinej a Žiline. Priezvisko Polóny sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 127 krát v 52 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpenie malo v Brezne, Bratislave a Banskej Bystrici. Priezvisko Polónyová sa v roku 1995 nachádzalo 125 krát v 52 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpenie malo v Brezne, Ľubietovej a Banskej Bystrici. V Čechách je v súčasnosti Polóniovcov 16, Polónyovcov 11.
Vladimír Petrovič,
genealóg a historik