U priezviska Buchta nebude nik spochybňovať jeho pôvod. Bolo prevzaté z gastronómie, buchta je druh kysnutého pečiva. Ako prešlo na konkrétneho človeka, to už je druhá vec. Či mal rád buchty alebo niekomu pripomínal buchtu, možné sú oba varianty. Kľudne však mohlo byť priezvisko odvodené i zo slovesa búchať. Priezvisko mohol získať človek, ktorý stále do niečoho búchal, vo význame to je taký buchta.
Priezvisko Buchta bolo v 17. storočí rozšírené v celej Chvojnickej doline a, samozrejme, aj na brehoch Moravy, v Holíči a Skalici. Najstarší záznam o Buchtovcoch nájdeme v skalických matrikách v roku 1637. To sa dňa 6. 1. 1637 Jánovi Buchtovi, mestskému učiteľovi, a jeho žene Anne narodil syn Pavol. Predpokladáme však, že Ján Buchta nebol rodeným Skaličanom, ale do Skalice ho priviedla ponuka učiteľského miesta. Odkiaľ do Skalice prišiel sa nám nepodarilo zistiť. V priebehu 17. storočia ďalší záznam v r. k. matrikách o tom, že rodina Buchtovcov sa v Skalici usadila nie je. V roku 1699 je síce záznam o krste Michala Buchtu v skalickej matrike, ale jeho rodičia Matúš Buchta a manželka Anna boli z Vrádišťa. V roku 1719 sa v Skalici uskutočnil krst Jána, syna Antona Buchtu a jeho manželky Kataríny, rod. Rohateckej, no rodina pochádzala z Rohatca. V tridsiatych rokoch 18. storočia sa Pavlovi Buchtovi a jeho žene Maríne narodil syn Pavol (*17. 11. 1736). Tu už sa dá o rodine hovoriť ako o rodine skalickej. Do nej sa narodili aj Ján (*10. 10. 1738) a Michal (*7. 6. 1741). Rodina bola evanjelická, čo aj farár do matriky zaznamenal.
V druhej polovici 18. storočia sa narodilo v Skalici do rodín Buchtovcov 17 detí. Jánovi Buchtovi (*1746) a jeho manželke Maríne. rod. Dulinovej, ktorí žili na Predmestí a boli katolíci, sa narodili deti Katarína (*1765) a Ján (*1770). Po smrti prvej manželky sa Ján Buchta (*1746) oženil druhýkrát (11. 1. 1784) a s druhou manželkou Alžbetou, rod. Macháčkovou, mal deti Jána (*1784) a Annu (*1787). Michalovi Buchtovi a jeho manželke Maríne, rod Sedláčkovej, ktorí boli tiež katolíci a bývali na Predmestí, sa v priebehu 70. až 90. rokov 18. storočia narodilo deväť detí v poradí Katarína (*1775), Ján (*1777), Michal (*1779), Marína (*1781), Anna (*1784), Pavol (*1787), Ján (*1789), Jozef František Xaver (*1792) a Alžbeta Eva (*1798). Rodičom Martinovi Buchtovi a Kristíne Anne, rod. Ferenčákovej, sa narodili štyri deti – Jozef (*1775), Kristína (*1777) a dvojičky Michal a Anna (*1780). Rodina bývala na Predmestí a podľa matričných záznamov boli evanjelici. Predpokladám, že Buchtovci, ktorí založili tieto rody prišli z obcí Chvojnickej doliny, či Holíča, a ako roľníci sa usadili na Predmestí.
V 19. storočí sa Buchtovcom v Skalici narodilo 79 detí. V priebehu tohto storočia sa do rodu prostredníctvom sobášov „vmiesili“ gény ďalších skalických rodov, z ktorých niektoré už v Skalici nenájdeme. Boli to rody Hirány, Szilasi, Bečka, Krahulec, Zubrinský, Votek, ale i Beneš, Kovalovský, Zlámal, Nosek, či Bieloch. Mnoho potomkov buchtovského rodu sa v 20. storočí zapísalo do dejín nielen Skalice, ale i regiónu. Medzi najznámejšie „persony“ v Skalici isto patril František Buchta (1902 – 1988), ktorý bol známejší pod menom Ferenc Buchta. V roku 1920 ako ochotník Roľníckeho dorastu hral v divadelnej hre Sirota. Podľa toho, čo o ňom zachytil Jozef Šátek bol dobrým hercom (komikom) a zborovým spevákom. Svoj herecký talent využíval ako profesionálny družba na svadbách. Okrem toho pôsobil aktívne aj ako kostolný spevák, modleník, usporiadateľ pohrebov. Najznámejším sa však stal kvôli svojej jedinečnosti ako svadobný družba. Jeho manželka Júlia, rod. Nováková, patrila medzi ženy, ktoré udržiavali tradíciu „trdlovania“ v druhej polovici 20. storočia.
Jeho mladší menovec František Buchta (1915 – 1984) pôsobil za prvej republiky ako profesor na skalickom gymnáziu. V rokoch 1953 až 1958 bol profesorom pedagogickej školy, učil slovenčinu a dejepis. Bol znalcom skalickej histórie. Ďalším zo skalického buchtovského „portfólia“ bol PhDr. Ján Buchta (22. 9. 1922 – 9. 6. 1972), historik a prekladateľ. Po gymnaziálnych štúdiách absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V ťažkom období „budovania socializmu“ bol členom krúžku historikov a členom miestneho odboru Matice slovenskej v Skalici, podieľal sa na jeho činnosti a v šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol autorom štúdií, publikovaných v knihách Tristo rokov skalického gymnázia (1965), Skalica v minulosti a dnes (1968) a Skalica 1918.
Venoval sa skalickým stavebným pamiatkam a v rámci vlastivedného odboru Matice slovenskej pripravil návrh na ich záchranu. Bol autorom odborných prednášok, seminárov a výstav pri rôznych historických výročiach a kultúrnych podujatiach. Ako prekladateľ má na svojom konte preklady vyše päťdesiatich kníh z rôznych jazykov a rôznych tém. Stopy priezviska zanechal aj Anton Buchta, ktorý pôsobil v dvadsiatych rokoch 20. storočia vo vedení Československej národnosocialistickej strany. Mal v Skalici na Kráľovskej ulici parnú pekáreň. V roku 1937 v nej pekárenskú živnosť viedol Cyril Buchta. Michal Buchta z domu so súpisným číslom 246 bol v roku 1937 jedným z hlavných predajcov vína v meste. V rovnakom roku je medzi remeselníkmi vo výkaze Miešaného živnostenského spoločenstva okresu skalického v Holíči ako obuvník vedený Jozef Buchta. V roku 1949 dostal od štátu výmer o ukončení živnosti. Martin Buchta, vyučený tesár, bol pred rokom 1918 spolupracovníkom dr. Pavla Blahu. Od roku 1900 pôsobil vo výbore a v správe Katolíckeho kruhu. V roku 1919 z vďaky za to, že prežil prvú svetovú vojnu a vrátil sa domov, postavil kaplnku za Predmestím, pri ceste Pod vysoké polia.
V roku 1961, pri založení základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov Vinohradnícky spolek, sa stal predsedom organizácie Anton Buchta. Ladislav Buchta bol hokejista a v sedemdesiatych rokoch 20. storočia hokejovým funkcionárom. Nemôžeme obísť ani dvoch skalických úspešných atlétov a to Helenu Buchtovú a Pavla Buchtu. Ľudovít Buchta bol známy hudobník a spevák. Speváčkami a ochotníčkami boli aj Jarmila Buchtová a Helena Buchtová.
V roku 1995 sa na Slovensku priezvisko Buchta nachádzalo 340-krát v 97 lokalitách. Najčastejšie to bolo v Skalici 33-krát. Nasledovali Krásno nad Kysucou 23, Hrboltová 18, Zákysučie 16, Dolná Tižina 15, Ratkovské Bystré a Stupava po 11, Černová a Revúca po 9, atď. Priezvisko Buchtová sa v tom istom roku na Slovensku nachádzalo 361-krát v 108 lokalitách. Najčastejšie to bolo v Skalici 33-krát, nasledovali Krásno nad Kysucou 27, Dolná Tižina 15, Hrboltová 12, Revúca a bratislavská Petržalka po 12, Stupava 11, Ružomberok, bratislavská Rača a Zákysučie po 10. V súčasnosti žije v Skalici 44 obyvateľov, ktorí nosia priezvisko Buchta/Buchtová.
Vladimír Petrovič,
genealóg a historik