SKALICKÉ PRIEZVISKÁ XXVI – Ivičič, Janeček – zdrobnení, ale mnohí

Priezviská Ivičič a Janeček, ktoré vznikli z krstných mien, patria v Skalici v súčasnosti medzi najrozšírenejšie.

V roku 1677 sa v Skalici narodila Matúšovi Janečkovi a jeho žene Dorote dcéra, ktorá dostala meno Anna (*28. 4. 1677)

Priezvisko Ivičič/Ivičičová má v tomto čase v občianskom preukaze zapísaných 65 obyvateľov mesta. Je odvodené od krstného mena Ivan a prvýkrát sa v Skalici objavuje v matrikách na konci 17. storočia. Dňa 18. 11. 1699 bol pokrstený chlapec Martina Ivičiča (Iviczicz) a jeho manželky Kataríny, ktorý dostal meno Andrej (Andreas). Ivičičovci boli v Skalici už etablovaní a hrdili sa titulom cives (mešťan). V 18. storočí sa do rodín Ivičičovcov narodilo 74 detí. Vo väčšine to boli roľníci a hospodárili na svojich poľnostiach. Sobášmi sa Ivičičovci spojili s vtedajšími skalickými rodmi Ambro, Formánek, Iskra, Kadlec, Kadlečík, Kolínek, Kučera, Lampl, Lukášik, Malina, Matiášek, Rula, Úlehla, Vacenovský, koncom 18. storočia aj Michalovič, Sorady a Tomík.

V 19. storočí, do roku 1895, sa narodilo Ivičičovcom 70 detí. Rod sa prostredníctvom sobášov spojil s ďalšími rodmi ako sú napríklad Bartek, Blaha, Bránecký, Horváth, Jursa, Kopeček, Kurinský, Machálek, Nečesálek, Ostratický, Pápež, Peltzman, Škutil, Špalík, Tesárik, Tomek, Zovčík. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa niektorí muži stali súčasťou vysťahovaleckej vlny. Odišiel Štefan Ivičič (1866 – 1944), ktorý zomrel v americkom Chicagu, alebo Jozef Ivičič (*1869), o ktorom vieme, že bol jedným z pasažierov lode Kaiser Wilhelm der Grosse, ktorá vyplávala z nemeckých Brém a 7. 1. 1902 pristála v New Yorku, kde začal nový život. Spolu s ním prišli do USA Skaličania Pavol Veselý (*1877), Pavol Dinka (*1871) a Michal Juraščík (*1875).

V 20. storočí sa do skalickej histórie zapísali roľník Pavel Ivičič (*1883), ktorý bol v rokoch 1923 až 1925 starostom Skalice, pôsobil aj ako člen kuratória (školského výboru) obchodnej školy. Ján Ivičič bol na ustanovujúcej schôdzi spolku Dorast roľníckej besedy (inak aj Roľnícky dorast), ktorá sa uskutočnila 11. 1. 1920, zvolený za jeho predsedu. Jednateľom bol Janko Blaho. Anton Ivičič pôsobil v tridsiatych rokoch 20. storočia vo výbore Slovenskej ľudovej strany, ktorá bola neskôr premenovaná na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia sa stala jednou z predstaviteliek Katolíckej jednoty žien v Skalici Alžbeta Ivičičová. Bola aj cvičiteľkou a náčelníčkou TJ Orol Skalica. Cvičiteľom bol aj Ján Ivičič, ktorý bol v roku 1938 tajomníkom včelárskeho spolku.

V roku 1995 sa na Slovensku priezvisko Ivičič nachádzalo 115-krát v 29 lokalitách. Najčastejšie sa vyskytovalo v Skalici, 43-krát. Nasledovali Nové Zámky (12), bratislavská Rača (10) a bratislavská Petržalka (8). Priezvisko Ivičičová sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 110-krát v 29 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpenie tohto priezviska mala Skalica (34), nasledovali bratislavská Rača (13), Nové Zámky (8) a bratislavská Petržalka (8).

Janeček/Janečková je priezvisko, ktoré dnes v Skalici nosí 71 jeho obyvateľov. Bolo odvodené od krstného mena Ján. V Skalici sa s ním stretáme už v 17. storočí a podobne ako Ivičič patrí medzi staré skalické priezviská. V rokoch 1672 až 1677 pôsobil v Skalici Pavol Janeček (Paulus Janeczek) ako centumvir. Centumviri (volenci) volili všetkých mestských funkcionárov a riešili dôležité otázky, ktoré nemohol rozhodnúť iba senát. Už v posledných tridsiatych rokoch 17. storočia bolo v Skalici pokrstených desať detí do rodín Janečkovcov. Samuel, František, Ján, Matúš, Martin a Juraj sú zaznamenaní ako otcovia týchto detí. Priezvisko nebolo ešte ustálené a preto ho môžeme čítať aj vo forme Janeczek), Janiczek a Janečka. V 18. storočí sa Janečkovcom narodilo 46 detí a vďaka manželstvám sa do ich rodín dostali gény rodov Cutera, Kolínek, Kríž, Kucharič, Novák, Pokorný, Tomášek, Tomeček.

Je zaujímavé, že v 19. storočí priezvisko zo Skalice „odišlo“ a môžeme ho nájsť na holíčskom panstve, v Kopčanoch, Brodskom, Uníne, ale i Šaštíne. Môžeme špekulovať o dôvode, ale najpravdepodobnejšie sa rodina vysťahovala za prácou a vymrela po meči. Dôkazom toho môže byť aj posledný záznam, ktorý sme našli v 18. storočí v Skalici, keď bola pokrstená dcéra Matúša Janečka (Janecsek) a Anny, rod. Novákovej, menom Anna. Pri tomto zázname za menom otca farár urobil krížik, čo znamená, že otec v čase krstu už nežil. Čiže, Anna sa narodila po smrti otca. Takéto deti sa označovali latinským výrazom posthumus, čiže dieťa narodené po smrti otca – bolo pohrobkom. V systéme, ktorým zapisovali v tomto období skalickí farári krsty nebolo miesto na túto poznámku, ju nahrádzali krížikom za menom otca. Janečkovci sa do Skalice vrátili až v 20. storočí, ale to je už iná kapitola.

V roku 1995 sa na Slovensku priezvisko Janeček nachádzalo 498-krát v 120 lokalitách. Najčastejšie v Skalici (32-krát), nasledovali Krušetnica (28), bratislavská Petržalka (26), Malacky (20), Pop-
rad (15) a bratislavský Ružinov (15). Priezvisko Janečková sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 747-krát v 187 lokalitách. Najpočetnejšie zastúpenie mala bratislavská Petržalka (43), nasledovali Skalica (30), Malacky (27), Krušetnica (25), bratislavský Ružinov (23), Trnava (16) a Levoča (15).

V roku 1792 sa narodila v Skalici Matúšovi Janečkovi a jeho žene Anne, rod. Novákovej, dcéra, ktorá tiež dostala meno Anna (*14. 10. 1792). Otec Anny už pri krste nebol.

Vladimír Petrovič,
genealóg a historik