Skalické ulice – Boorova

Michal Boor
Zdroj: internet

Michal Boor (* 25. 9. 1837, Vrbové – 17. 3. 1891, Skalica), evanjelický kňaz, kultúrny dejateľ, redaktor a vydavateľ časopisu Korouhev na Sione, pochádzal z rozvetvenej a o národ zaslúžilej rodiny Boorovcov, s koreňmi na vrbovských kopaniciach u Horných Boorov. Študoval v Modre a Prešporku. Po krátkom pôsobení v Myjave sa stal Boor nástupcom svojho neskoršieho najoddanejšieho spolupracovníka Jána Pravoslava Lešku v úrade kazateľa v Bukovci. V podnetnom prostredí tejto rázovitej obce sa rozozvučala i jeho skromná lýra, ako o tom svedčia jeho verše, uverejňované pod pseudonymom Michal Bránecký v časopise Sokol, vydávanom v neďalekej Skalici V. Paulínym-Tóthom a lyricko-reflexívne básne v časopise Orol a Holub. Z takmer idylického zátišia Bukovca dostal sa Michal Boor, po ôsmich rokoch ako spoluzakladateľ Matice slovenskej a gymnázií v Revúcej a Martine, na búrlivú arénu verejného života v Skalici, kde si ho v roku 1867 zvolili za kazateľa. Svojho úradu sa však mohol ujať až po vyše poldruha roka trvajúcom šarapatení rozvratníkov.

Ako muž jemného taktu si vedel si čoskoro získať zdravé jadro Skaličanov a stal sa dokonca voleným reprezentantom mesta. I keď jeho smelé vystupovanie v mestskej rade často narážalo na odpor konzervatívcov a maďarofilov, vždy si nakoniec presadil realizovanie svojich konštruktívnych návrhov. Ihneď sa pustil do rokovaní o kúpe veľkého domu na Potočnej ulici pre široko-ďaleko vyhľadávanú chýrnu skalickú školu, povznesenú na vysokú úroveň jej rechtorom a skvelým organistom Adamom Škultétym. Posledným jej učiteľom bol Ľudovít Bunčák, otec básnika Pavla Bunčáka.

J. M. Hurban, odsúdený na polročné väzenie za článok poukazujúci na nedostatky národnostného zákona, poveril M. Boora dočasným redigovaním Cirkevných listov. Získané redaktorské skúsenosti uplatnil Boor neskoršie, keď začal v roku 1875 vydávať u Škarniclov dvojtýždenník Korouhev na Sionu. Jeho šesť ročníkov podáva verný obraz života viacerých slovenských mestečiek a obcí v dokumentárnych listoch dopisovateľov i výstižné portréty slovenských spisovateľov od Ondreja Szeberínyiho. O rok neskôr ako začala vychádzať Korouhev založil M. Boor Čitateľský spolok v Skalici, ktorého zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo na Kvetnú nedeľu (22. marca 1874) v „mestskej dvorane na ratúzi“. Cieľom spolku bolo paralyzovať maďarizačnú činnosť Gvadániho kruhu s maďarským spevokolom. Čitateľský spolok združoval národne uvedomelých skalických mešťanov a nabádal ich k čítaniu slovenských časopisov vo zvláštnej miestnosti dnešného hotela Tatran, ozdobenej obrazom prvých slovanských učiteľov Cyrila a Metoda. Jeho tajomníkom bol učiteľ M. Trslín a pokladníkom Móric Dinka.

Smrteľnú ranu zasadil Boorovmu časopisu a ním založenému Čitateľskému spolku rok 1883, keď za križiackeho ťaženia proti národnostiam v Uhorsku museli, na základe rozhodnutia, zastaviť jeho vydávanie a obmedziť činnosť spolku na minimum. Po potvrdení rozsudku kráľovskou kúriou v Pešti nastali pre M. Boora „čierne roky“ potupných represálií. Ako inkriminovaného pansláva ho na príkaz hlavného nitrianskeho župana vylúčili z mestského zastupiteľstva, zbavili katechétstva na gymnáziu a urobili ho terčom útokov za to, že sa v roku 1883 zúčastnil, spolu so staručkým J. M. Hurbanom a s jeho synom S. H. Vajanským, na slávnosti otvorenia novej budovy Národného divadla v Prahe.

M. Boor, ako organizátor kultúrneho života, veľa cestoval. Na jednej z ciest z Bratislavy do Liptovského Mikuláša prechladol a upadol do ťažkej choroby, z ktorej sa ho lekárom nepodarilo zachrániť. Nad jeho hrobom stojí pomník, ktorý je prvým umeleckým dielom jeho švagra, architekta Dušana Jurkoviča.