Básnika Pavla Országha Hviezdoslava (2. 2. 1849, Vyšný Kubín – 8. 11. 1921, Dolný Kubín), ktorého 170. výročie narodenia si pripomíname, netreba nejako zvlášť predstavovať. Skôr si povieme o jeho vzťahu ku Skalici a Záhoriu. Napríklad v skalickej Škarniclovskej tlačiarni vyšiel roku 1868 Hviezdoslavov debut Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Cestu do kníhtlačiarne prekliesnil P. Országhovi, neskoršiemu Hviezdoslavovi, Viliam Paulíny-Tóth.
O tri roky neskôr putovali Hviezdoslavove verše znovu do Skalice. Vyšli v roku 1871 v almanachu Napred. Kým so Skalicou udržiaval Hviezdoslav len písomné kontakty, Senica sa stala pre neho nezabudnuteľným mestečkom, kde strávil dva plodné roky svojho života, v čase príprav na advokátsku skúšku, u advokáta Štefana Fajnora. Zo Senice písal básnik listy a verše svojej snúbenici Ilonke, celkovo to bolo 25 básní, zachovali sa len dve – Ty a Tvoje oči. Keď Hviezdoslav zomrel, vložila mu ich jeho pani do rakve. Senickému prostrediu je však vďakou zaviazaná i naša literárna história, pretože je spätá s básňou osvetľujúcou vznik jeho básnického mena Hviezdoslav.
Báseň sa končí týmito veršami:
Vy, nadšene nado mnou plápolajúce hviezdy,
váš pohľad noc tak utešenú robí.
Ach, vás ja vídam, vídam vždycky rád,
vo vás od mladi zvyknem sa kochať.
Od vás si meno slávne požičav,
vedzte, že zvem sa Pavol Hviezdoslav!
Koncom 19. storočia si začal s Hviezdoslavom dopisovať aj Skaličan, hlasista Dr. Pavel Blaho. Po návrate z prvej americkej cesty mu doručil zlatý odznak čestného členstva Národného slovenského spolku od amerických Slovákov. V sprievodnom liste mu tlmočil, že posielaný odznak je prejavom vďaky amerických Slovákov „za práce a zásluhy vyzískané na poli slobody a osvety národa slovenského“ i za veľkú podporu mladým ľuďom v básni Ó, mládež naša… Najkrajším prejavom vďačnosti mladých za Hviezdoslavovu morálnu podporu hlasistického hnutia bolo Blahom zredigované aprílové číslo prvého ročníka Hlasu. Poslal ho na jar 1899 zo Skalice do šíreho sveta, ako pozdrav hlasistov k abrahámovinám oravského pevca. Sám sa potom ako lekár obetavo staral o Hviezdoslava počas jeho liečebného pobytu v Luhačoviciach.