Skalické ulice – Jozefa Hollého

Jozef Hollý (20. 1. 1879 – 3. 11. 1912), významný slovenský dramatik z prelomu 19. a 20. storočia, ktorého 140. výročie narodenia sme si nedávno pripomenuli, uzrel svetlo sveta v Skalici v rodine hajdúcha mestskej radnice. Po skončených štúdiách a krátkom pôsobení v Báčskom Petrovci sa stal evanjelickým kaplánom v Turej Lúke, neskôr ho zvolili za farára v Moravskom Lieskovom. Jeho pohostinný dom s piatimi deťmi sa často stával vyhľadávaným miestom srdečných stretnutí národných pracovníkov Dr. Pavla Blaha, Ľudmily Podjavorinskej, Janka Jesenského a ďalších. S divadlom sa zoznámil už počas štúdia v Skalici, ako častý štatista na divadelných predstaveniach kočovných spoločností. Veľa nechýbalo a z nádejného teológa by sa stal herec. Vo veku 24 rokov napísal v Turej Lúke svoju prvú divadelnú hru Márnotratný syn, o dva roky neskôr známu veselohru Kubo.

Preslávili ju hneď v začiatkoch skalickí divadelníci na čele s P. Blahom, ktorí s ňou absolvovali priekopnícke divadelné turné v českých krajinách. Úspešne ju zahrali v roku 1919 i vo vládnej budove v Bratislave, najmä zásluhou predstaviteľa Kuba, skalického holiča Antona Tomíka. Toto milé dielko, v úprave dramatikovej dcéry Eleny Holéczyovej, scenáristky, dramaturgičky a aj výtvarníčky, sa stalo v rokoch 1948 a 1949 bestsellerom Armádneho divadla v Martine. Veľakrát ho takisto reprízovalo SND a STV ho takmer každoročne ponúka ako ukážku zo zlatého fondu slovenskej televíznej tvorby. Vrcholným Hollého dielom je komédia Geľo Sebechlebský, ktorú napísal ako 31-ročný, dva roky pred smrťou. Satiricky v nej zobrazil život malomeštiackej spoločnosti, ako ho spoznal v Skalici, Novom Meste nad Váhom a Moravskom Lieskovom. Hru ako prvú prezentovali mladí skalickí divadelníci, vedení Jankom Blahom; v martinskom divadle ju s úspechom režíroval dramatikov syn Martin Hollý a v SND i v televízii ešte dnes často obohacuje program.

Tieto dramatické diela spolu s hrami Márnotratný syn, Černová a Amerikán tvoria významnú kapitolu v našej dramatickej literatúre a vo vývoji slovenského divadelníctva vôbec. A navyše vo svojich, už spomenutých potomkoch mal dôstojných divadelných nasledovníkov, vrátane svojho vnuka Josefa Abrháma, známeho českého herca, ktorý svojho času navštívil aj rodisko svojho deda.

Jozef Hollý zomrel ako 33-ročný, v čase svojho najplodnejšieho tvorivého vzopätia – 3. novembra 1912.