Zdroj: Internet
Dr. Jozef Šátek ( ⃰⃰ 10. 2. 1910, Skalica – †25. 2. 1978, Bratislava), katolícky kňaz, pedagóg, profesor, historik, hudobník a spevák, sa narodil v chudobnej roľníckej rodine Jána a Terézie Šátkovcov (rodenej Zelenkovej). Otec zahynul v prvej svetovej vojne, matka s troma deťmi sa musela poriadne obracať. Mladý Jožko bol múdry chlapec, bolo treba dať ho na štúdiá. Navštevoval Reálne gymnázium v Skalici (maturoval roku 1928), zároveň po šesťročnom štúdiu absolvoval hudobnú školu, naučil sa hrať na husle, violu, violončelo a klavír, venoval sa i spevu. V rodnom meste hrával divadlá, pôsobil ako muzikant v orchestri, popritom miništroval v kostoloch. Ďalšie jeho kroky zákonite smerovali na teologickú fakultu vo francúzskom Štrasburgu, roku 1933 ho vysvätili za kňaza, primície mal v Skalici. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Topoľčanoch, Rapovciach pri Lučenci, Mníšku nad Hnilcom a od roku 1936 v Bratislave (najprv v kostole Blumentál, neskôr u Najsvätejšej Trojice a naostatok v Dóme sv. Martina).
Rok 1938 mu priniesol doktorát z teológie na Karlovej univerzite v Prahe, zakrátko ho povolali na Bohosloveckú fakultu v Bratislave, kde vyučoval cirkevnú hudbu a spev. Roku 1946 ho menovali za docenta cirkevných dejín.
Päťdesiate roky boli pre cirkvi kruté. Na ich začiatku musel odísť z bohosloveckej fakulty, vrátil sa do Skalice, vypomáhal v pastorácii, zahĺbil sa do štúdia mestských archívnych dokumentov. V meste organizoval prednášky, besedy, koncerty atď. Po čiastočnom uvoľnení mu od roku 1952 povolili pastoračnú činnosť v Šúrovciach, neskôr v Brestovanoch, Borskom Mikuláši a napokon sa stal správcom farnosti v Jedľových Kostoľanoch. Koncom šesťdesiatych rokov sa vrátil na bohosloveckú fakultu, roku 1970 ho menovali za profesora všeobecných cirkevných dejín a česko-slovenských cirkevných dejín – získané vedomosti zužitkoval vo vysokoškolskej učebnici Prehľad všeobecných cirkevných dejín – Stredovek (1977), časť Novovek zostala v rukopise.
Jozef Šátek mal nesmierne rád svoju rodnú Skalicu, každú voľnú chvíľu venoval štúdiu materiálov v mestskom archíve. História mesta (podobne ako F. V. Sasinka) ho doslova fascinovala, túžil detailne poznať život svojich predkov. Dôkazom toho je napríklad kniha Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu (1946), spoluautorstvo na publikáciách Tristo rokov skalického gymnázia (1965), Skalica v minulosti a dnes (1968), Mokrý Háj (1969). Text Holíčsko-šaštínske panstvo zostal v rukopise, rovnako ako rozsiahle dielo Musica sacra (Posvätná hudba), práce z dejín Záhoria, preklady z francúzštiny a podobne. Časť jeho písomnej pozostalosti je uložená v skalickom archíve, spolu 84 kartónov materiálov. Nebola mu cudzia ani beletria, z francúzštiny preložil román Reného Bazina Magnifikat (1947). Svoju tvorbu publikoval v mnohých časopisoch rozličného zamerania, najmä však historického (od roku 1963 bol členom Historickej spoločnosti pri SAV).
Nedá mi nezmieniť sa o Šátkovom prínose pre spomínanú monografiu Skalica v minulosti a dnes. V knihe dominujú jeho texty Od historických začiatkov do roku 1918, Triedne vzťahy v dobe feudalizmu, Poľnohospodárstvo a vinohradníctvo a Z dejín obchodu. Spomína napríklad prítomnosť J. M. Hurbana v Skalici počas merurôsmych rokov. Prišiel vraj v prestrojení ako kopaničiar, buď dohnal husi alebo predával opálky na rínku, navštívil aj Daniela Licharda, skrýval sa u garbiarov Pavla Kúckeho a Jána Komínka. Ďalej uvádza zaujímavú informáciu, že 24. júla 1849 prišli do Skalice J. M. Hurban, Ľ. Štúr a J. Bórik. Také informácie dokáže získať iba zapálený a mestu oddaný historik. Pravda, takým prístupom sa vyznačujú všetky jeho práce.
Jozef Šátek aj v čase pôsobenia mimo svojho rodiska udržiaval čulé kontakty so Skaličanmi. Pracoval v historickom krúžku v Skalici a v slováckom krúžku v Bratislave. Osobitne sa zaslúžil o obnovenie Bratstva sv. Urbana (združenia vinohradníkov) v prvej polovici 20. storočia, ktoré funguje dodnes. Stal sa jeho dekanom, modlitebníkom a harmonikárom.
Mesto Skalica mu v roku 1968 udelilo čestné občianstvo za prínos pre skúmanie miestnych dejín a dejín Záhoria.
Jozef Šátek zomrel náhle pri večernej modlitbe v bratislavskom kostole Notre Dame. Pochovali ho za hojnej účasti kňazov, pedagógov, bohoslovcov a najmä veriacej verejnosti na cintoríne v Skalici.