V novom roku prinášame novinku – rubriku Skalické ulice. Postupne budeme čitateľom predstavovať historické osobnosti, podľa ktorých sú pomenované ulice v našom meste. Dnes začíname ulicou Fraňa Madvu, ktorá so zo zadnej strany dotýka Gymnázia F. V. Sasinka. Kto bol Fraňo Madva?
Fraňo Madva, syn skalického čižmára Ondreja z Dubovej – Komenského ulice, narodený 14. septembra 1786, udivoval už od útlej mladosti svoje okolie nevšedným záujmom o liečivé byliny. Utvrdzoval ho v ňom brat Anastáz, člen rehole milosrdných bratov. Od neho dostal neskoršie vzácny dar, ktorý ho sprevádzal celým jeho strastiplným životom, starobylý herbár, známy dnes ako Nomenklátor pružinský. Mecén Jozef Šedý, člen Bernolákovho Učeného tovarišstva, mu neskoršie umožnil aj gymnaziálne štúdiá v Komárne, Bratislave a Nitre, kde ho prijali do seminára.
Po ordinácii pôsobil na viacerých miestach trenčianskeho kraja. Roku 1822 dostal Fraňo Madva miesto v Rudne, malej, 900 duší rátajúcej dedinke. Svojím liečiteľským umením a šľachetným zaobchádzaním s pacientmi si čoskoro získal veľkú popularitu.
Výstižnú charakteristiku o ňom zanechal Viliam Pauliny-Tóth, keď o ňom v krátkom životopise napísal: „Madva bol človek nesmierne bystroumný, pilný a pracovitý, pritom tichý, statočný a národu svojmu odjakživa úprimne oddaný.“
Zaznačil i zaujímavú epizódu spred roka 1848 o tom, ako Štúr vyhľadal Madvu: „Keď bol u neho Štúr, povedal mu: „Vidíte, pán brat, my sme kolegovia.“
„Ako prosím?“ pýta sa Ľudovít.
„Hm,“ vetil Madva, „my obaja nezdravý náš národ liečime, ja telesne, vy duchovne…“
Madva liečil aj svojho priateľa z čias gymnaziálnych štúdií v Skalici, básnika Jána Hollého, dokonca i Jána Kollára.
Chýry o mimoriadnom Madvovom diagnostickom a terapeutickom nadaní sa rozšírili po celom RakúskoUhorsku, najmä vtedy, keď univerzitný profesor Ľudovít Juraj Arányi, sám lekár, vydal o Madvovi roku 1846 v Budapešti osobitnú knihu s názvom Rudnó és lelkésze – Rudno a jeho farár. Okrem iného zdôraznil: „Jeho črty poukazujú na výborný pozorovací talent. Je ostražitý, pozorný, priamy a jemne zaobchodí s ľuďmi.“
Fraňo Madva aj napriek všetkej, takmer po celej Európe a Amerike sa šíriacej sláve, ostal navždy skromný. V Rudne pôsobil až do roku 1850, keď znechutený a ubitý prísnym policajným režimom Bachovho absolutizmu uchýlil sa do Nitrianskych Sučian, kde ako 66-ročný dokonal beh svojho obetavého života 20. augusta 1852.
Pavol Dinka