Dnes pokračujeme ulicou Škarniclovská, kde stoja budovy pôvodnej Škarniclovskej tlačiarne (dnes banka). V jednej z nich sa tlačilo vyše dvesto rokov (do roku 1984). V roku 2017 v týchto priestoroch otvorili stálu škarniclovskú expozíciu. Škarniclovci prišli do Skalice roku 1769, keď sa do nej prisťahoval Jozef Antonín Škarnicel z Olomouca a odkúpil malú tlačiareň, zriadenú Václavom Šulcom, na námestí, v dnešnom hoteli Tatran. Neskôr ju presťahoval na roh Lichardovej ulice. Roku 1780 tlačiareň prevzal jeho syn František Xaver Škarnicel, ktorý ju viedol štyridsaťtri rokov. Prvým mimoriadne hodnotným dielom tlačiarne bolo vydanie skvostu osvietenskej literatúry a polygrafického umenia s názvom Pamětná celému světu Tragoedia (1791) od Augustína Doležala, skalického rodáka, v ktorej sa objavuje aj Skalický rubín, hodnotovo povýšený na najvyšší piedestál – na nevinnú Ábelovu krv, pretavený do veršov Otevriž se nebe! Pohleď do těch hlubin! / Viz můj drahý, svatý a červený Rubín.
Po smrti F. X. Škarnicla viedli tlačiareň jeho synovia. Z troch bratov to bol práve Jozef (1804), ktorý udržiaval čulé styky s Danielom G. Lichardom, redaktorom prvého slovenského ekonomického časopisu Obzor a vydavateľom kalendára Domová pokladnica. Spolupracoval aj s J. M. Hurbanom pri vydávaní prvých dvoch ročníkov Slovenských pohľadov, či s F. V. Sasinkom a A. Radlinským. Pri odchode Slovenských pohľadov zo Skalice v roku 1852 vyjadril Hurban svoju vďačnosť slovami: „Lúčime sa menovite s p. p. Škarniclovci s oddavaním jim úplnej vďaky i chvály za ich služby nám preukázané.“ V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa v tlačiarni tlačilo 16 časopisov. Vyšiel tu aj Hviezdoslavov debut Básnické prviesenky Jozefa Zbranského či prvá publikácia Martina Kukučína Slovenské besiedky. Jozef Škarnicel zomrel roku 1877 vo veku 73 rokov. Dnes na Škarniclovskú tlačiareň úspešne nadväzujú Západoslovenské tlačiarne Skalica.