Šťastný rok – ale koľký?

Šťastný nový rok! Nie všade po svete znie 1. januára toto želanie. A pri želaní všetkého dobrého je často v kalendári úplne iná číslovka. Po založení OSN v roku 1945 vznikla potreba vytvoriť a zaviesť jednotný svetový kalendár. Vážne sa jednalo o Comteho kalendári z roku 1849, ktorý mal 13 mesiacov po 28 dní. Na konci roka mal byť pripočítaný jeden deň mieru a priateľstva a v priestupný rok by pribudol deň medzi júnom a júlom. Vyzeralo to dobre, no ukázali sa celkom praktické problémy – rok sa nedal deliť ani na polroky, ani na štvrťroky. A bolo! Napokon vyhral, aj napriek nedostatkom, kalendár gregoriánsky, ktorý používame dodnes. A tak je oficiálne na celom svete rok 2019. Lenže, …


U NÁS DOMA – GREGORIÁNSKY: 2019

Číslo nastupujúceho roka nám pripomenulo koľko rokov uplynulo od narodenia Krista. Pokiaľ teda veríme výpočtom gréckeho mnícha Dionýsia Exigua, ktorý ho v 6. storočí stanovil na rok, zodpovedajúci roku 754 od založenia Ríma. I keď sa neskôr analýzou možných termínov kľúčových udalostí zistilo, že jeho počty neboli presné a Kristus sa pravdepodobne narodil v rokoch 5 až 7 pred svojím vlastným narodením, kalendár sa už nezmenil. Gregoriánsky kalendár je najpoužívanejším na svete a svoje meno dostal podľa pápeža Gregora XIII. Ten v roku 1582 vyhlásil reformu, ktorou sa snažil zosúladiť slnečný rok s juliánskym kalendárom, podľa ktorého sa v tej chvíli riadil svet. Musíme sa však vrátiť ešte späť, pretože predchodcom juliánskeho kalendára bol ešte starší kalendár, ktorému sa hovorilo len „rímsky“ a samotní Rimania ho volali Romulov. Roky sa rátali od založenia Ríma, čo síce nebolo jednoznačné, no za základ bol zobratý rok 753 pr. n. l. Rok mal desať mesiacov a začínal v marci. Názvy časti z nich používame doteraz. Romulov nasledovník, kráľ Numa Pompilus k nim pridal január a február a mesiacov bolo dvanásť. V roku 45 pr. n. l. Gaius Július Caesar kalendár upravil na slnečný, tak, že tri roky mali po 356 dní a štvrtý priestupný mal o deň viac. Lenže v skutočnosti mal rok 365 a štvrť dňa a tá štvrtka spôsobila, že deficit rástol. Vtedy ho zrovnal Gregor XIII. jednoducho tým, že vynechal desať dní a po 4. októbri 1582 hneď nasledoval 15. október. Ani tá štvrťka však nie je presná a kalendár bude treba raz zase upraviť. Nás to však trápiť nemusí, pretože na rozdiel jedného dňa tá chyba narastie až o 3600 rokov.

Pozn.: Po Júliovi Caesarovi je pomenovaný júl, nasledujúci mesiac po cisárovi Augustovi. Oba majú 31 dní preto, lebo Augustus nie je predsa menší ako Caesar.


HEBREJSKÝ KALENDÁR: 5779 – 80

Ako by národ, ktorý dal svetu Starý zákon, mohol počítať čas inak ako od stvorenia sveta?! V 4. storočí bol stanovený tento počiatok podľa Starého zákona na 7. 10. 3761 pr. n. l. teologickým výpočtom rabína Samuela. I keď bol tento výpočet teológmi neskôr spochybnený, stanovený dátum ostal. Sviatok Roš ha-šana sa tak teoreticky bude konať už po 5780-ty krát a to tento rok podľa nás 30. septembra. Na tento deň totiž pripadá nov najbližší k jesennej rovnodennosti. Dvanásť mesiacov židovského kalendára však spolu dáva 354 dní, čo sa počas devätnásťročného cyklu dorovnáva sedemkrát pridaním jedného mesiaca. Hebrejský, či židovský kalendár sa síce riadi mesiacom, no sleduje aj Slnko a v konečnom dôsledku môže mať šesť rôznych dĺžok, od 353 do 385 dní. Je pravdepodobne najkomplikovanejším systémom merania času v histórii. I preto aj Izrael používa oficiálne rovnaký kalendár ako my.


ISLAMSKÝ KALENDÁR: 1440 – 41

Počiatkom odpočítavania letopočtu v islamskom kalendári je rok 622, kedy odišiel Mohamed z Mekky do Mediny. Na rozdiel od nás nesledujú moslimovia pohyb Slnka, ale mesiaca, teda ich kalendár je lunárny. Je odvodený z arabského kalendára a prvú úpravu urobil sám Mohamed. Neskôr bol ešte rad úprav a aktuálny stav je z tzv. Umarovej úpravy. Rok je tu síce delený rovnako na 12 mesiacov, no striedavo s dĺžkou 29 a 30 dní, z čoho vyplýva, že rok má 354 dní a je teda o 11 dní kratší ako náš gregoriánsky. Okrem priestupného roka, kedy má islamský rok dní 355. Deň ku dňu a každých 32,5 roka nás moslimovia predbehnú o jeden rok. Práve preto v deň, označený ako 1. Muharram, pripadajúci na náš 1. september, začína v islamskom kalendári nový rok 1441.
Väčšina moslimských krajín používa svetový kalendár, no islamský kalendár má nezastupiteľnú úlohu pri určovaní náboženských sviatkov a povinností, akou je napríklad púť do Mekky.


ETIÓPIA: 2012

Napriek tomu, že je Etiópia kresťanskou krajinou, ide v meraní času vlastnou cestou. Etiópsky solárny kalendár vychádza zo starovekého egyptského kalendára, no pritom má veľa spoločného s juliánskym. Etiópsky nový rok začína podľa nás 11. septembra a má 12 mesiacov po 30 dní, ďalších 5 alebo 6 dní tvorí 13. mesiac. Už sme spomínali pri Gregoriánskom kalendári pravdepodobnú chybu v spätnom výpočte Ježišovho narodenia s odchýlkou siedmych rokov. Túto opravu prijala koptská cirkev v Etiópii ako fakt a o sedemročný rozdiel posunula svoj letopočet. Popravde, podľa gregoriánskeho kalendára by bol Pilát v čase Kristovho ukrižovania už dva roky po smrti.


MAYOVIA: 5133

Vďaka nešťastnej interpretácii, ktorou sa na 21. decembra 2012 určil práve podľa mayského kalendára koniec sveta, sa stal neuveriteľne známym a populárnym. Na túto tému vzniklo mnoho článkov, kníh, dokumentov i komerčný veľkofilm v hollywoodskej produkcii. Mayský kalendár je zložitý mechanizmus, v ktorom sa súbežne opakuje niekoľko cyklov. Haab predstavoval 365 dní, rozdelených do devätnástich mesiacov, tzolkin s 260 dňami bol posvätným kalendárom obradného života, či tzv. dlhý počet, ktorého počiatok sa kladie na 11. august 3114 pr. n. l. Práve podľa neho mal v roku 2012 skončiť aktuálny, piaty svet. Očakávala sa katastrofa. No, možno skončil, len my sme si to nevšimli. A tak sa naďalej týmto kalendárom riadia potomkovia jednej z najslávnejších civilizácií v Guatemale. Cyklov je v mayskom kalendári celkovo deväť, pričom najkratší je kin, čo je jeden deň a najdlhší alautun, ktorý trvá 63 081 429 rokov … Jeden z ostatných zásadných vedeckých príspevkov k objasneniu života tejto civilizácie predložil slovenský etnológ a odborník na náboženstvo a kultúru Mayov, prof. Milan Kováč z bratislavskej Univerzity Komenského.


ČÍNSKY KALENDÁR: 4717

Tradičný čínsky kalendár je známy a obľúbený po celom svete predovšetkým pre svoj prepracovaný systém predpovedí osudu. Väčšina však pozná len cyklus dvanástich zvierat, v kombinácii s piatimi prvkami sa otočí každých šesťdesiat rokov. Rok 2019 bude rokom zemského prasaťa. Prvá zmienka o čínskom kalendári pochádza z roku 2637 pr. n. l. a za jeho rok 0 sa považuje začiatok vlády Žltého cisára v roku 2698 pr. n. l. Teda, aktuálnym letopočtom je rok 4717. Stále sa podľa neho riadia sviatky i začiatok roka, ktorý teraz pripadne na 5. február. Čínsky lunisolárny kalendár sa tradične používa okrem samotnej Číny na Taiwane, v Japonsku, vo Vietname a na Kórejskom polostrove.


KÓREA: 107 AJ 4352

Záleží totiž na tom, či žijete v Kórei severnej alebo južnej. Na severe KĽDR majú najnižší letopočet na planéte. Rok 107 vyjadruje dobu, ktorá ubehla od narodenia Kim Ir Sena. Deň jeho narodenia 15. apríl sa stal Dňom Slnka a rok narodenia 1912 rokom Juche, teda rokom jedna kalendára čučche, skvelého príkladu kultu osobnosti. Toto rátanie sa používa všeobecne vo verejnom živote a dokonca označuje rok narodenia v rodných listoch obyvateľov. Naproti tomu Južná Kórea ctí tradície ako sa patrí. Používaný kalendár dangun nesie už rok 4352. Prvým rokom kórejského letopočtu je totiž rok 2333 pr. n. l., kedy Tangun založil prvé kórejské kráľovstvo zvané Čoson.


EGYPTSKÝ KALENDÁR: ?

Jeden z najstarších kalendárov sveta vlastne dnes žiadny letopočet nemá. Prvý kalendár mali Egypťania už pred 5000 rokmi. Tento kalendár však nebol kontinuálny, ale s nástupom nového vládcu sa vždy začal rokom 1. Takže aktuálne bol niektorý rok vlády niektorého faraóna. Keďže však k zmene vládcu prichádzalo rôzne v priebehu roka, tak posledný rok jednej vlády sa súčasne označoval ako prvý rok vlády nasledovníka, čo prináša do datovania nepresnosti, ktoré tisícročiami rástli. Kalendár úzko súvisel s kultom Slnka a teda s bohom Ra. Egyptský rok mal 365 dní, rozdelených na 12 mesiacov po tridsiatich dňoch, rozdelených na „týždne“ po desiatich dňoch. Aby to vychádzalo lepšie, na konci roka sa pripájalo päť dní sviatkov. V súvislosti s prírodnými a pásmovými podmienkami mali Egypťania len tri ročné obdobia – záplavy, sejbu a žatvu.


BUDHISTICKÝ KALENDÁR: 2563

Aj kalendár budhistov je lunisolárny, teda spája princíp solárneho a lunárneho kalendára. Podobne ako mnohé tradičné kalendáre sa používa už len pri náboženských tradíciách a sviatkoch a to najmä v juhovýchodnej Ázii. Len v Thajsku je stále oficiálne používaný, aj keď s prečíslovaním na gregoriánsky kalendár. Za rok 0 je všeobecne považovaný rok 544 pr. n. l., kedy Budha dosiahol Parinirvánu. Tento údaj sa však v rôznych budhistických krajinách líši. V Tibete oslávia rok 2146, pretože tibetskí budhisti počítajú svoj čas od založenia tibetského kráľovstva. Ale nie je to v Tibete jediný štartovací bod, takže sa tu môžete stretnúť aj s rokmi 1765 i 993. Budhisti v Kambodži, Laose, Barme a Thajsku používajú budhistický kalendár, vychádzajúci z roku narodenia Budhu, čo bolo okolo roku 563. I tu je však udávaných rokov niekoľko a tak sa napríklad v spomínanom Thajsku píše rok 2562.


HINDUISTI: ∞

Ak sa vám pri mayskom kalendári zdalo prehnané zaoberať sa dĺžkou miliónov rokov, potom tu sme v úplnom absurdne. Jeden deň stvoriteľa Brahmu má osem a pol miliardy rokov a než sa boh rozplynie i so všetkým, čo stvoril, musí takých dní prežiť 36 tisíc. Podľa toho žijeme tak o druhej po poludní Brahmovho druhého dňa od vzniku vesmíru, takže času dosť.


Foto: Digitálna knižnica a digitálny archív
Domová pokladnica z roku 1864. Daniel Lichard vydával túto ročenku každý rok v Skalici.

JE TO PEKNÝ CHAOS, VŠAK?

A to nie je ani zďaleka všetko. Systémov merania času je na planéte oveľa viac, no mnoho z nich sa viaže len na malú oblasť. Indický štátnik Malavija v roku 1953 uviedol, že len v Indii existuje 30 rôznych kalendárov a je potrebné vydávať tritisíc stranovú ročenku kvôli vzájomným prepočtom. Žijeme na jednej planéte, máme všetci rovnako dlhý deň a všetci prežijeme rovnako dlhý čas, kým sa Zem vráti zase na rovnaké miesto svojej dráhy. Všetci s tým súhlasíme a predsa to vidíme na rôznych miestach planéty z rôznych dôvodov inak. Ako môžeme očakávať, že sa zhodneme na riešení vzťahov a rozdielností, ktoré nie je ani možné tak jasne merať?