Tak si myslím, že nám chýba vďačnosť nielen za to dobré

Opäť máme nový rok. Tentokrát 2019 a tak ako vždy, želáme si navzájom zdravie, lásku, šťastie a všetko len to dobré. Je to to pravé a skutočne všetko, čo si navzájom môžeme želať? Zdravie je, samozrejme, pre nás dôležité a čím sme starší, tým viac nám chýba a tým menej je jeho prianie pre nás frázou. O láske je tiež márne polemizovať – vždy jej môže byť viac. O šťastí sa vraví, že je vrtkavé a tak môžeme byť zdraví, milovaní a milujúci, no kúsok šťastia sa vždy hodí. To, čo ma však vždy zarazí, je posledné želanie – všetko len to dobré …

Možno sa to bude zdať čudné, no všetko len dobré by som nechcela. Možno i preto, že keď si to predstavím, bolo by to ako neustále jasná slnečná obloha, bez obláčika. Jednoducho nuda. Žeby som si však želala niečo zlé, to, samozrejme, nie. Som však realista a viem, že všetko dobré byť nemôže. Život tak jednoducho nebeží. Cestou narazíme na situácie, či životné križovatky, ktoré nás otestujú. Ako hovoril Nietsche: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.

A tak nám všetkým želám v novom roku nielen to všetko vyššie spomenuté. Hlavne, keď sa ocitneme v ťažkých životných situáciách, prajem nám vnútorný pokoj a silu, múdrosť pre správne rozhodnutia a odvahu pre konkrétne činy. A nakoniec, keď to všetko prehrmí a my pochopíme, tak nám želám vďačnosť. Lebo ako zase hovorí iná múdrosť: Všetko zlé je na niečo dobré.

S úctou
vďačná Želmíra Macháčková