Nie som si istá, či je vždy „všetko zlé na niečo dobré“, ako hovorí ľudové príslovie. Častokrát je to len naša snaha uchlácholiť sa a zmierniť situáciu. Pravdou však je, že tá situácia, ktorá nás sprevádza už rok, zmenila náš uhol pohľadu. Veci pod ním vidíme inak. Napríklad jeden priateľ, ktorý má zdravotné problémy s nohami, mi hovoril, že neurologička ho poslala na test na Covid, aby vylúčila, či to nie sú príznaky pozitivity. Spomínal, že ho zarazilo, keď si uvedomil, že by vlastne uvítal pozitívny výsledok, lebo to by znamenalo, že za čas tie bolesti pominú. Naše myslenie urobilo dosť veľké salto vzad.
KAŽDÝ MÁ SVOJ PRÍBEH
Rada by som vám však prerozprávala iný príbeh inej mojej priateľky. Všetko začalo tragédiou, pri ktorej prišiel o život jej mladší brat. Všetci boli z tejto udalosti veľmi zronení, no čas postupne jazvy na duši zavrel, aj keď sčasti zostali. Život pokračoval, no jediná, ktorá sa s tým ani po rokoch nedokázala zmieriť, bola mama. Nepomáhali žiadne impulzy, podpora, ani pokusy o posilnenie vedomia, že predsa sú tu ešte ľudia, ktorí žijú aj pre ňu, ktorí ju potrebujú a pre ktorých musí žiť aj ona. Nič nezaberalo. Až jedného dňa bol mame pozitívne testovaný Covid. Jej stav sa postupne zhoršoval, až musela byť hospitalizovaná s veľmi vážnym stavom. Našťastie, všetko dopadlo dobre, mama všetko prekonala a z nemocnice sa vrátila zdravá domov. Lenže, … vrátila sa ako vymenená. Bola, a stále je, celkom iným človekom, plná sily a chuti do života. Nikdy o príčine tohto zvratu nerozprávala a nerozprávala ani o ničom, čo sa v nemocnici dialo, ani o ľuďoch, ktorých tam stretla. Vlastne, to ani nie je podstatné, lebo všetci sú za túto krásnu zmenu veľmi vďační i keď nevedia komu, či čomu. Paradoxné je, že nesporne všetko začalo tým, že bola infikovaná Covidom.
Mali by sme mať na pamäti, že náš život formuje úplne všetko, čo sa v ňom odohrá, i všetci, ktorých stretneme. Covid je jedným z najsilnejších faktorov, ktorý náš život ovplyvňuje dnes. Nielen ten náš, ale život nás všetkých. A tieto príbehy, i keď sa neudeje priamo nám, sú pre nás zdrojom poučení, nádejí a skúseností.
A ČO TEN VÁŠ?
Ak máte svoje vlastné príbehy o tom, ako niekedy až podivne a pozitívne dokáže vírus zasiahnuť do našich životov, prosíme, podeľte sa s nami a prostredníctvom Skalického Obzoru aj so svojimi spoluobčanmi a všetkými čitateľmi. Chápeme, že tie príbehy sú veľmi osobné a preto ich (ak budete chcieť) výnimočne, po úprave, uverejníme bez uvedenia mena prispievateľa. V mene čitateľov i redakcie všetkým vopred ďakujeme.