Tak si myslím, že ak máme úctu k sebe, máme úctu aj k iným. A opačne

Život je plný pravidiel, ktoré nám vštepovali starší. Jedno z nich bolo, že k starším máme mať úctu. Jedna generácia za druhou to káže tej nasledujúcej, no, nemám pocit, že ju vieme aplikovať do života lepšie ako generácie pred nami. Naopak – odborníci tvrdia, a myslím si, že väčšina z nás to potvrdí, že priepasť medzi generáciami sa zväčšuje a prehlbuje. Ako je to možné?

Popravde, nie je to len neúctou. Veľkú úlohu pri prehlbovaní spomínanej priepasti zohráva technika, ktorá generácie od seba odďaľuje – jej používaním i rýchlo sa meniacim spôsobom komunikácie. Určite má svoj dopad aj fyzické oddelenie generácií. Mladí a starí už nežijeme spoločne v spoločných priestoroch – mladí v dome, starí na „vejminku“, spolu na jednom malom dvore, kde sa denne stretali a komunikovali. Nie je to však iba o spoločnom fyzickom priestore, či spôsobe dorozumievania sa.

Stačí mladších k úcte k starším iba viesť? Súčasne nás učili, že treba ísť príkladom. No, nestačí spomínať, ako „sme si starších ctili my“ a dávať seba za vzor – treba byť príkladom. Ukázať, že aj my starší máme úctu a rešpekt k mladším. Na prepojenie oboch brehov a zasypávanie generačnej priepasti sú potrebné obe strany. Navyše – ďalšie pravidlo, ktoré nás učili, je začínať sám od seba. No, zamyslime sa nad tým, či my starší (tiež už k nim patrím, som za polovicou svojho života) máme na úctu automaticky nárok len vekom.

Ako chceme, aby mladší starším preukazovali úctu, ak starší nebudú preukazovať úctu im? Úctou k mladším preukazujem vlastne úctu k svojej vlastnej mladosti. Mladosť je zvedavosť a dychtivosť po novom, a staroba dáva hĺbku žitia. Tak sa učím mladším preukazovať úctu i rešpekt, komunikovať s nimi a cez pochopenie svojej mladosti dávať vzor. Ja som si svoju mladosť odžila, tak mám väčšiu šancu chápať terajších mladých. No, oni (a ani ja) ešte nevedia aké to je byť starým. K tomu potrebujeme múdrych starších.

A tak si z toho odnášam jednoduchú myšlienku: Ak si vážim mladších – vážim si svoju minulosť. Ak si vážim starších – vážim si svoju budúcnosť.

A takto sa mi ľahšie žije v prítomnosti.

S úctou
mladostará – staromladá
Želmíra Macháčková