Udalosti ostatných a budúcich dní pravdepodobne spôsobia, že začneme naše osobné, spoločenské, či svetové dejiny deliť na dobu pred a po koronavíruse.
Každého z nás táto situácia zasiahla na inom mieste, každému z nás nastavila príslovečné zrkadlo, v ktorom sa vidíme takí, akí skutočne sme a aké sú naše priority. Rozhovory sa točia okolo toho, o čo sme prišli a ešte prídeme, a často v nich počuť veľké obavy. Prekvapivo, na druhej strane sa niektorí ľudia správajú tak nezodpovedne, akoby sa nič nedialo.
Na vec máme rôzne pohľady. Niekto vníma situáciu ako už zlú, iný ako stále ešte dobrú, a podľa toho sa správa. Pripomína to príklad s do polovice naplneným pohárom, ktorý odhalí, či sme optimisti alebo pesimisti – je poloplný alebo poloprázdny? Osobne si myslím, že oba pohľady sú potrebné. Pohár je jednoducho taký, aký je, a aj to, čo v ňom je, aj to, čo chýba, nám môže priniesť osoh. Áno, ak striedame tieto pohľady, môže v nás nastať vnútorný rozpor, no, keď si uvedomíme plusy a mínusy oboch pohľadov, môžeme nájsť stabilitu a harmóniu. A tie sú v týchto časoch potrebné.
Všetci niečo strácame. V jednom rozhovore som dokonca počula názor, že sme prišli o slobodu. Možno máme pocit, že prichádzame o slobodu, no v skutočnosti prichádzame len o komfort. Možno si stačí uvedomiť, že to, na čo narážame, je závislosť. Napríklad na hmotných veciach, zábave… Keď po tomto detoxe spoločnosti o tieto závislosti prídeme, mohli by sme naopak slobodu získať.
To vo mne vzbudilo spomienku na jeden rozhovor s Tonkom Srholcom, keď som sa ho pýtala ako mohol prežiť tie hrôzy väzenia o ktorých nechcel ani rozprávať. Ako to prežil, keď prišiel o to najcennejšie – o slobodu? Povedal mi, že možno prišiel o slobodu fyzickú, tú vnútornú si zobrať nenechal. Práve vnútro je miesto, kde slobodu a silu nájdeme. A tak môžeme napokon vyjsť z danej situácie slobodnejší, vedomejší si toho, čo je pre nás naozaj cenné, a do istej miery sami zmenení. Je to len na nás. Svet, do ktorého sa po všetkom napokon vrátime, však určite iný bude.
S úctou
transformujúca sa Želmíra Macháčková