Už doznievajú zvony za agátmi,
za vinohradmi, krovím, za riekou,
za húšťou briezok, borom – kdesi ďaleko
už doznievajú zvony za dažďa a za tmy.
Dotĺka srdce zvonov unavených.
Dotĺklo srdce zvonov, už len nemo je v nich.
Zamĺkli zvony, nevyšlú už výzvvu túžby po mňa,
hoci tiež možno nespíš: bez útechy, pokoja
polnocou chodíš ako ja,
lež zvony zmĺkli, dozneli – a už sa nerozzvonia.